Milan Lehotský

Božie slovo sa určite naplní a som si istý – píše Lance Lambert v knihe Bitka o Izrael, že až tie udalosti nastanú, mnohých z nás to prekvapí.

Jedna z najtrápnejších skúseností, ktorú môžeme ako Boží ľud urobiť, je náhle zistenie, že to v čo sme celé roky teoreticky verili, sa môže naozaj stať. Pretože potom príde pocit zúfalstva, keď si uvedomíme, koľko času, peňazí i úsilia sme stratili v mnohých zbytočných činnostiach.

Mohli by sme čakať, že pokiaľ bude niekto pripravení, budú to práve Boží služobníci s touto zodpovednosťou /Mat. 24.44, 25.13/. To len podčiarkuje, aké dôležité je, aby sme všetci boli pripravení – na jeho príchod i na nadchádzajúce skúšky.

Už som zmienil, pokračuje Lance, že zo všetkých kresťanov, ktorých v Izraeli poznám, iba dvaja mali v mesiacoch pred vojnou /vojna Jom Kippur/ určité tušenie o prichádzajúcom nešťastí. Faktom je, že Pán nás vyzval nie len k modlitbe, ale k modlitbe a k bdeniu.

Mnohí kresťania, keď uvažujú o perspektívach predpovedaného prenasledovania, celosvetových konfliktoch alebo o hospodárskom poklese, doprevádzanom stratou zamestnania a blahobytu sú naplnení veľkým strachom.

Možno neúmyselne sme si pri čítaní Biblie vybrali niektoré pasáže o radosti a pokoji a nevzali sme na vedomie dôsledky tých častí, ktoré sa týkajú prenasledovania a vojen. Niekedy prijímame určité pravdy len teoreticky bez toho, že by sme z nich vyvodili dôsledky. Ak máme prehnaný strach, potom to prosto znamená, že sa nedokážeme s takýmito dôsledkami vyrovnať.

Ignorovať to nieje žiadnym riešením. Ak také udalosti majú nastať a ľudí, za ktorých nesiem zodpovednosť, to prekvapí, nebudú mi ďakovať, že som ich chlácholil sladkými slovami, miesto toho, aby som ich varoval. V určitom zmysle by pre nás bolo lepšie prežívať obavy teraz a vojsť do budúcnosti vyrovnaní, než náhle prepadnúť panike, keď sa tieto veci skutočne začnú diať.

Cez to negatívne je potrebné vidieť to pozitívne, pretože budúcnosť veriacich je skutočne úchvatná. Náš Pán Ježiš nepovedal: „Buďte z týchto vecí vystrašení.“

Povedal:

„Keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ /Luk. 21.28/.

Našu budúcnosť popísal štyrmi slovami: „Vaše vykúpenie sa blíži.“

Verím, prízvukuje Lance, že máme skvelú budúcnosť. Sú takí, čo veria, že všetci kresťania budú skoro Ježišom vytrhnutí a budú s Ním. Chvála Bohu za to, ak to bude tak. Rád by som sa mýlil, ale verím, že to bude trvať o trochu dlhšie, než si myslia.

Podstata veci tkvie v Ježišovom prikázaní „pozrieť sa hore a zdvihnúť hlavy.“

To je naprostý protiklad ku strachu. Ak hľadíme dole, vydesíme sa. Ak sa rozhliadneme okolo seba, padne na nás tieseň. Iba pri pohľade hore, na Pána Ježiša sediaceho na tróne po Otcovej pravici s plnou autoritou v nebi i na zemi, budeme plní nádeje a radosti.

Hovorili sme o potrebe pripravenosti, aj keď nevieme, kedy Pán príde. Pripravenosť v sebe zahrňuje schopnosť čeliť realite. Nikto si nemôže myslieť, že je pripravený, pokiaľ sa nedokáže so svojou situáciou vyrovnať. Musíme bdelo pozorovať sled udalostí, inak stratíme veľmi mnoho.

Všimnite si, že nám Pán povedal:

„Preto teda bdejte každého času, modliac sa, žeby ste boli uznaní sa hodných uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka“ /Luk. 21.36/.

S odkazom na poslednú fázu konca dejín nám tiež hovorí:

„Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime ani v sobotu“ /Mat. 24.20/.

Naše modlitby majú byť hlboko praktické. Pán od nás chce, aby sme vstúpili do tejto oblasti modlitieb, dokiaľ v Jeho Duchu neuvidíme naplnenie a uskutočnenie Jeho zámerov.

Súčasné hnutie Ducha svätého, ktoré zasahuje veriacich po celom svete, obnovuje realitu uctievania a poskytuje praktické vyjadrenie našej jednoty v Kristu, musí okrem iných vecí vzbudiť i dynamickú službu príhovorných modlitieb.

Nieje možné prežiť skúsenosť Ducha svätého a chápať ju ako únik. Nemôžeme uniknúť svojej zodpovednosti a sebaobetovania tým, že sa prosto budeme baviť a plano zaháľať, zatiaľ čo celý svet balancuje na pokraji katastrofy. Duch svätý nás nielen vedie k chápaniu cirkvi ako Tela Kristovho, ale i k hlbokým obetavým príhovorným modlitbám.

Problémom väčšiny dnešných kresťanov je, že sa prestávajú modliť tam, kde biblickí svätí začínali. Myslím tým to, uvažuje Lance Lambert, že obyčajne pri nájdení Božej vôle pekne Pánu Bohu poďakujeme a modlitby skončíme, zatiaľ čo napríklad Daniel – keď zistil, že sa má sedemdesiat rokov zajatia dovŕšiť za jeho života – sa začal trikrát denne modliť za naplnenie tohto proroctva /viď Dan.9.1-3/.

Ak Boh zjavil Jeremiášovi, že zajatie bude trvať sedemdesiat rokov, potom by sa tak pre Jeho suverenitu nakoniec stalo, či už by sa Daniel modlil alebo nie.

Tu však stojíme tvárou v tvár tajomstvu modlitby.

My sa môžeme modliť za naplnenie toho, o čom Boh povedal, že On sám vykoná. Satan bol Danielovými modlitbami natoľko vyvedený z miery, že sa ho pokúsil v levovej jame zahubiť, ale Daniel, aby dokončil svoju modlitebnú službu, z nej vyviazol živý.

Tento spôsob modlitby si potrebujeme osvojiť. Ak veríme Božiemu výroku o Izraeli a o zástere, ktorá má byť zo židovského srdca odňatá, i o Božej cirkvi v období konca, máme sa v Duchu svätom za uskutočnenie tohto zámeru prihovárať.

Nikdy nebola taká potreba modlitieb za Izrael ako dnes. Všimnite si výzvy:

„Vyprosujte Jeruzalemu pokoj“ /Žalm 122.6/

a zasľúbenie, ktoré ju nasleduje:

„Nech žijú v blahu a v pokoji tí, ktorí ťa milujú!“

I keď je bezpochyby korektné tento verš vykladať v pojmoch duchovného, „nebeského“ Jeruzalema a modliť sa za pokoj a zbudovanie Božieho ľudu, Hospodinovho duchovného Siona, má i svoju fyzickú a doslovnú aplikáciu.

Stojí za povšimnutie, ako sa táto aplikácia od roku 1948 uskutočňovala. Na pokoji Jeruzalema naviac vzostupnou mierou závisí i pokoj celého sveta.

Princíp obsiahnutý v zasľúbení:

„Tí, čo teba milujú, budú prosperovať“ /Žalm 122.6, podľa angl. prekladu/

je ešte zaujímavejší.

Kapitoly v Biblii ako Zachariáš 12 uvádzajú, že Boh bude každý národ súdiť podľa jeho vzťahu k Izraelu.

S národmi, ktoré usilujú s Izraelom o mier, bude naložené zmierlivo, tie, ktoré sa snažia Izrael podlomiť, budú samé podvrátené, a národy, ktoré proti Izraelu bojujú, budú mať Boha za nepriateľa.

Boh to jasne vyriekol i v Izaiášovi 60.12:

„Lebo národ a kráľovstvo, ktoré by ti neslúžili, zahynú, a také národy istotne spustnú.“

V Jeremiášovi 30.11 to Hospodin ešte zdôrazňuje:

„Lebo ja som s tebou hovorí Hospodin, aby som ťa za zachránil. Lebo učiním koniec všetkým národom, kam som ťa rozptýlil, avšak tebe neučiním konca.“

Verným kresťanom tak vyvstáva naliehavá potreba prihovárať sa nielen za Izrael, ale i za svoje národy.

Mnoho národov sveta už dozrelo k súdu. Pohár ich nečistôt je už plný. Svojou nemorálnosťou a bezzákonnosťou, prelievaním krvi svojich nenarodených detí, braním Božieho mena nadarmo a zľahčovaním Jeho slova i postojom voči Izraelu samé seba pripravili na Boží súd. 

Tí z nás, ktorí sú si toho vedomí, by sa mali celým srdcom obrátiť k Bohu a prosiť za seba i za svoj ľud. Mali by sme sa u Boha prihovárať, aby v dňoch hnevu preukázal svoju milosť.

Potrebujeme mocných kazateľov spravodlivosti a nebojácnych prorokov, ktorí by obrátili mnoho ľudí i národov v týchto posledných dňoch k Bohu. To sa môže stať iba vtedy, keď tu budú opravdiví, vytrvalí modlitebníci.

Potrebujeme dnes reálnu skúsenosť s Duchom svätým, ktorá nám umožní postaviť sa tvárou v tvár budúcnosti. Musíme byť pripravení na to, čo príde, každý osobne i spoločne ako Boží ľud.

Musíme sa duchovne vybaviť, pretože Boh potrebuje mužov a ženy spasených jeho milosťou, v spojení s Kristom s pomazaním Ducha svätého, ktorí by zo skrytých miest „spravovali národy“.

Boh teraz hľadá ako v dňoch proroka Ezechiela:

„A hľadal som človeka spomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a postavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju neskazil“ /Ezechiel 22.30/.

Nech sme všetci takýmito príhovorcami.

Použité pramene: Biblia, publikácia Bitka o Izrael, Lance Lambert