Slovenský štát a 9. september!

 

9. september, Pamätný deň holocaustu na Slovensku. Deň, v ktorom v roku 1941 prvá Slovenská republika vydala vládne nariadenie obsahujúce súbor protižidovských predpisov tzv. Židovský kódex.

 

Týmto aktom sa Slovenský štát nezmazateľne namočil do krvavej politiky nacistickej Tretej ríše a svojich občanov židovského pôvodu vohnal do brán smrti za nevýslovného ponižovania a útrap, mučenia a vraždenia.

 

9. september, Pamätný deň holocaustu na Slovensku. Deň, na ktorý sa i v roku 2016 budeme skutočne rozpamätávať v podvečer dňa 8. septembra v sále Mestského divadla P.O. Hviezdoslava: Rozpamätávať na zmarené ľudské životy v rámci projektu „Čítanie mien obetí holocaustu“.

 

citanie1

 

Týmto počinom vzdávame hold človeku, ktorého nacistická mašinéria dehumanizovala, opatrila inventárnym číslom až všetok ten ošiaľ vybičovala do vyvrcholenia v podobe kremačných pecí zahalených do zlovestného, zadúšajúceho dymu.

 

Áno, chceme si spomenúť so všetkou dôstojnosťou a pietou na tých, ktorí boli ponížení na nehumánnu surovinu, vzdaním holdu odkrytím ich ukradnutej ľudskosti vo výraze vyslovenia mena zavraždených obetí.

 

A tak majme účasť my – žijúci dnes na území Slovenska a vzdajme hold aj nášmu národu uvedomením si potreby obnovenia zapretej a pošľapanej ľudskosti v Slovenskom štáte i tak, že podporou tohto projektu umožníme aby dych úst prednášajúcich s menami obetí holocaustu stúpal do neba ako upokojujúca vôňa kadidla

 

citanie2

 

Čítanie mien obetí holocaustu sa podarilo v Bratislave uskutočniť už počas rokov 2009 až 2015. Prvé ročníky sa čítanie zorganizovalo v opernej budove Slovenského národného divadla – v našej najdôstojnejšej sále. Pre vysoké nájomné sme tento pietny akt museli presunúť, ale vďaka spolupráci s magistrátom mesta Bratislava sa ďalšie ročníky konali v sále Mestského divadla P. O. Hviezdoslava, za bezodplatný nájom.

 

Mená čítame z deportačných listov, ktoré sa zachovali. Do dnešného dňa totiž Slovensko nemá skompletizovaný zoznam obetí holocaustu. Deportačné listy sú z prvej vlny deportácií, ktoré sa uskutočnili v roku 1942. Zoznamy odvlečených z druhej vlny deportácií, ktoré sa začali v septembri 1944, sa žiaľ nezachovali.

 

Pri čítaní mien obetí holocaustu vychádzame z úzkej spolupráce s Dokumentačným strediskom holocaustu, Židovskou náboženskou obcou v Bratislave, Ústredným zväzom židovských náboženských obcí, Múzeom židovskej kultúry, ale aj s historikmi ako Ivan Kamenec či Eduard Nižňanský.

 

Do čítania mien z deportačných listov sa zapojili i mnohé známe osobnosti slovenského kultúrneho a spoločenského života. Svoje príbehy s nami zdieľali aj tí, ktorí perzekúcie zakúsili a prežili.

 

2015CitaniemienKLEIN

 

Srdečne sme medzi nami mohli privítať aj Helenu Weinwurmovú, Martu Szilárdovú, Davida Sivora, Editu Grosmanovú, Katarínu Lajčiakovú, Petra Havaša či Hildu Hraboveckú. So životným príbehom svojich rodičov sa s nami prišla podeliť aj Táňa Wetzlerová, ktorej mama prežila koncentračný tábor Auschwitz a otec Alfréd Wetzler, ktorý utiekol z Auschwitzu spolu s Rudolfom Vrbom, a ktorí následne spísali o situácii v Auschwitze správu, ktorá sa dostala do rúk predstaviteľov vojnových mocností Európy i USA.

 

Tento dôstojný pietny akt sa stretol zakaždým s obrovským záujmom. Mienime v Čítaní mien pokračovať, až pokiaľ neprejde dychom našich úst všetkých 58 000 mien, ktoré sa zachovali v deportačných listoch.

 

jad

 

 

Počas čítania mien, ale aj rozprávania hostí, teda počas celého pietneho aktu sa na obrazovke na pódiu premieta celý zoznam mien tých, ktorí boli odvlečení a zavraždení. 

 

Ambíciou projektu je navštíviť aj iné mestá či školy Slovenska, veď deportácie sa týkali židovských spoluobčanov z územia celej slovenskej krajiny. V Poprade, kde sa s deportáciami začalo, sa „Čítanie mien obetí holocaustu“ zrealizovalo dva razy.

 

ICEJ Slovensko spolu s autorkou projektu Ľubou Lesnou teda vykročili do prípravy podujatia i v tomto roku. Boli oslovení hostia i osobnosti slovenského kultúrneho a spoločenského života, ktorí budú prednášať jednotlivé mená obetí holocaustu.

 

A nakoľko uvedené skutočnosti sa dotýkajú vecí národa ako takého – teda nás všetkých, pozývame Vás i touto cestou na pietnu spomienku „Čítanie mien obetí holocaustu“ dňa 8. septembra 2016 na Laurinskej 20 o 18. hodine v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave.

Videozáznam tohto podujatia z posledných rokov: 

Oheň a meč zmieru

17.04.2025

Oheň je hrozný i vábivý zároveň. Zažili sme to už, keď sme videli horiaci dom. Bolo to strašné, ale aj fascinujúce. Pohanskí Gréci mali povesť, ktorá rozprávala o tejto dvojakej povahe ohňa. Oheň vraj pôvodne patril bohom, ale Prométheus ho ukradol. Tak je oheň božský, a predsa na ňom lipne rúhavý hriech. Tak tomu bolo aj s ohňom, ktorý v noci pred Ježišovou smrťou [...]

O preliatej krvi

18.07.2024

Je paradoxom posledných dní našej civilizácie, v ktorých sa odohráva zápas o našu budúcnosť, že paradigmou zmierenia a odpustenia je vyliatie krvi. A to krvi nie hocijakej, ale krvi Človeka. Áno, veď ešte v kolíske našej židokresťanskej kultúry nám bolo dané do vienka dedičstvo, že bez vyliatia krvi nie je odpustenia. A teda keď sa naplnil čas, prišiel Ježiš – Syn [...]

Srdcia v tŕní

12.06.2024

Človek, to znie (v-raj-i) hrdo. Veď koniec koncov i samotní antropológovia prepožičali súčasnej najvyššej bytosti na zemi titul: Homo sapiens – Človek múdry. Nuž, keď sa pozrieme okolo seba, skutočne sa veľa vecí vybudovalo a na rôzne činnosti sme s nespornou vynaliezavosťou vyrobili stroje, dokonca už aj umelú inteligenciu. Keď sa však obzrieme za seba, na život [...]

fico, šimečka

Prieskum SANEP o dôveryhodnosti lídrov: Šimečka dobehol Fica, Uhrík predbehol Majerského

21.05.2025 09:00

Dôveryhodnosť lídrov politických strán približne kopíruje preferencie ich politických subjektov.

Russia Miseast Israel

Putin navštívil Kurskú oblasť, jej časť predtým ovládala Ukrajina

21.05.2025 08:45

Šéf Kremľa bol na návšteve v Kurskej oblasti údajne aj v marci.

tusk

Tusk je pripravený zavrieť hranice pred migrantmi vrátenými z Nemecka

21.05.2025 08:25

Merz počas kampane tvrdil, že migrantov bude na hranici otáčať od prvého dňa v úrade kancelára, pretože Nemecko obklopujú bezpečné krajiny EÚ.

lieky

Výnimková liečba stojí aj státisíce eur, no nie vždy je preplatená. Koľko žiadostí zdravotné poisťovne ročne neschvália?

21.05.2025 08:00

Nie na každého pacienta na Slovensku, ktorý požiada o preplatenie liečby svojej raritnej diagnózy, sa usmeje šťastie.