Milan Lehotský

Výkrik Ježiša a posledné jeho slová na kríži v bolestnom zovretí smrťou nespochybniteľne preukázali, že On bol v pravde zosobnením Božieho Slova, keď s dokonalou istotou aj v týchto brutálnych okamihoch vyriekol to, čo bolo nevyhnutné pre triumfálne zavŕšenie Božieho víťazstva:

Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia!

Amen! Hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!

Žena: Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!

Bože môj, Bože môj, k čomu si ma opustil!

Smädím!

Dokonané je!

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho Ducha!

——————————————————————————————————

Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia!

Ježiš poznal človeka – pokolenie Adama, podrobené zákonom hriechu a smrti v bezduché bytosti otupených zmyslov, trpiace zvrátenú vládu majstrovského génia Zla majúceho síce podobu anjela svetla, avšak s charakterom: klamára, pustošiteľa a vraha. Vedel, že odpustenie uvoľní jeho milovaných ľudí k poznaniu pravdy, a On ich skutočne oslobodí.

Amen! Hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!

Ježiš poznal Božie slovo ako semeno, ktoré je mocou Božou pôsobiacou premenu srdca človeka, vedúcu k oľutovaniu svojich hriechov; a ktoré vie v šľachetnom a dobrom srdci vyrásť v Božiu vieru, privlastňujúcu si milostivý dar záchrany.

Žena: Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!

Ježiš poznal, že je Synom nebeského Otca, a nakoľko osvedčil svoju poslušnosť aj v utrpení skúšok, On sám sa stal dokázanou pomocou tým, ktorí sú trápení bolesťou. Vedel, že keď prejde v dokonalosť k dobru všetkých, stane sa pôvodcom večnej spásy tým, ktorí ho poslúchajú.

Vedel tiež, že vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom, a tak zmieril hriechy ľudstva.

Bože môj, Bože môj, k čomu si ma opustil!

Ježiš poznal, že sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, že za nás je stotožnený s hriechom celého sveta, ktorý sa v celej svojej ohavnosti vyvrátil na neho, aby sa ľudia v ňom stali spravodlivosťou Božou. Vedel, že On je ten Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Vedel tiež, že v srdci vyvolených má tento jeho výkrik k Otcovi hodnotu odpovede a múdri porozumejú.

Smädím!

Ježiš poznal utrpenie človeka, ktorým sa s geniálnou vynaliezavosťou toho Zlého, častujú navzájom ľudské i duchovné bytosti na zemi. Vedel, že duch v človeku môže byť úplný v dokonalosti, ale telo je slabé pre svoju krehkosť.

Dokonané je!

Ježiš poznal, že jeho misia k záchrane človeka vstupuje do finálneho vyvrcholenia vo výraze smrti nášho starého človeka, a vedel, že pre darovanú nám milosť Božiu, za každého z nás okúsi smrť – zničiac tak telo hriechu, aby ľudia viac nemuseli byť otrokmi hriechu. Vedel tiež, že svojou vlastnou smrťou spečatí zahladenie vládcu nad smrťou, t.j. diabla.

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho Ducha!

Ježiš poznal vôľu svojho Otca, vediac vo viere v moci Ducha Svätého v poslušnosti Božiemu slovu, že On je Syn človeka – ten posledný Adam, ktorý bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom. Vedel, že ho odsúdia na smrť a vydajú pohanom, že ho vysmejú, opľujú, zbičujú a zabijú, ale On tretieho dňa slávne vstane zmŕtvych.

Výkrik Štefana, Ježišovho nasledovníka v znovuzrodení, bol skalopevným svedectvom Božej viery a milosti v jeho srdci úplne pretekajúceho láskou, keď zoči-voči ukrutnej smrti ukameňovaním, volal na Pána a hovoril:

Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!

A potom, keď sklonil kolená skríkol veľkým hlasom:

Pane, nepočítaj im tento hriech.

Výkrik Pavla, apoštola Ježiša Krista, preukázal skalopevnú pečať Božieho slova v jeho srdci v dramatických životných okolnostiach, nakoľko aj potom, ako boli spolu s bratom Sílasom palicovaní mnohými ranami a následne vsadení do žalára, kde im nohy zovreli do klady: Oni sa o polnoci modlili a spievali Bohu chválospevy, a väzni ich počúvali.

A v tom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasli základy žalára. Všetky dvere sa zrazu otvorili a všetkým väzňom sa uvoľnili putá. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol zvolal mocným hlasom:

Neubližuj si, veď sme všetci tu!

Keď ich vyviedol von, povedal:

Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?

A oni mu odpovedali:

Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.

A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha.

Aký výkrik zoči-voči mučeníckej smrti by sa našiel v našich ústach?

Boli by to slová odpustenia a zmierenia dosvedčujúce naše zmierenie s Bohom i ľuďmi, ktoré majú svoje žriedlo v premenenom srdci zakorenenom v láske, pretože má v ňom skrze živú vieru svoje miesto Kristus v podobe oživujúceho Ducha?

Alebo by to boli slová horkosti a preklínania odkrývajúce úbohú nahotu skamenelého srdca zovretého mocou hriechu a uväzneného v ruke zlovestného boha tohto sveta – diabla?

Výkrik duší v nebi, ktoré počas ich života na zemi boli umučené kvôli svojmu svedectvu o Ježišovi, v poznaní, že základom Božieho trónu je spravodlivosť a súd, volali veľkým hlasom:

Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi?

A každému jednému bolo dané dlhé biele rúcho, a povedali im, aby odpočívali ešte krátky čas, pokiaľ sa nedoplní počet ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť tiež zabití ako aj oni.

V tom je trpezlivosť a vytrvalosť Božieho ľudu, keď zachováva príkazy Božie a vernosť Ježišovi. Nie je to tak, ako sa niektorí nazdávajú, že Pán sa s naplnením svojich sľubov omeškal. Ale On má s nami veľkú trpezlivosť. Nechce, aby niektorí zahynuli, ale želá si, aby sa všetci obnovili vo svojom duchu premenou zmýšľania poznajúc pravdivo Boha.

A nemýľte sa: Bohu sa nebude nikto posmievať! Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. Ten, kto seje pre svoje telo, v tele bude žať porušenie. A ten, kto seje pre Ducha, v duchu bude žať večný život.

Pramene: Biblické knihy Novej zmluvy

P.S.:

Kniha: Srdce, Reinhard Hirtler

YouTube: Premena srdca, Reinhard Hirtler