Milan Lehotský

Parný valec ako smrtiaci nástroj môže mať rôzne podoby a variácie, od klasickej až po sofistikované zahalené do anjelského rúcha.

Skoro ráno bolo dvadsaťosem kresťanov zo severokórejskej dediny Gok San policajtmi predvedených pred kričiaci zástup svojich politicky uvedomelých spoluobyvateľov, aby ich verejne súdili a popravili.

Jeden z miestnych pohlavárov veriacim prikázal:

Zrieknite sa viery v Krista, lebo zomriete!

Ale všetci veriaci odmietli.

Následne komunistický veliteľ prikázal, aby zo zadržanej skupiny priviedli štyri deti a pripravili ich k smrti obesením. Keď mali deti okolo krku slučky, veliteľ znova prikázal rodičom detí, aby sa zriekli Krista. Veriaci rodičia však mlčali. Potom na deti zavolali:

Uvidíme sa o chvíľu v nebi.

Deti bez slova pokojne zomreli.

Veliteľ potom nechal priviezť parný valec a prinútil veriacich aby si ľahli na cestu. Motor parného valca bežal a kresťania dostali poslednú príležitosť odvolať svoju vieru v Pána Ježiša. Opäť všetci odmietli.

Potom sa začal stroj pomaly približovať ku kresťanom. Tí začali spievať spoločnú pieseň, ako boli zvykli po celé roky. Keď valec drtil ich kosti a telá, ich rty vyslovovali posledné slová piesne:

Viac lásky Tebe, ó Kriste!

Táto poprava bola v severokórejskej tlači popísaná ako úspešné potlačenie náboženskej povery.

Niekto namietne, že to sa mohlo stať tak akurát v tej Severnej Kórey, a nám nič takého v demokraticky založenej spoločnosti nehrozí. Nuž, parný valec ako smrtiaci nástroj však môže mať rôzne podoby a variácie, od tejto klasickej až po sofistikované zahalené do anjelského rúcha.

Mnohí z nás sú zase pohotoví povedať na adresu takýchto ľudí jednoduché konštatovanie: Blázni! A skutočne, oni sa stali blázni pre Krista.

Múdrosť zhora však vidí i takýchto ľudí:

Blázon si hovorí vo svojom srdci: Boha niet!

Tí sú poznačení zvrátenou ohavnosťou vo svojom charaktere, ani jeden z nich nekoná dobro.

Teda zdá sa, že v tomto podarenom svete, môžu žiť len blázni.

Nuž a na dôvažok to podčiarkuje nasledovné slovo z Písma:

Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu zachrániť bláznovstvom posolstva spásy tých, ktorí veria v Syna Božieho.

Židia totiž žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však hlásame Krista ukrižovaného – pre Židov síce pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo. Ale pre povolaných, či už Židov alebo pohanov, je Kristus Božou mocou a múdrosťou. Lebo bláznivé Božie je múdrejšie ako ľudia a slabé Božie je silnejšie ako ľudia.

Jeden človek však môže povedať, že on poctivo pracuje, stará sa o svoju rodinu, a takéto reči on nepotrebuje počúvať. Nuž, tiež istému bohatému človeku sa na poliach urodilo tak veľa, že nemal kde uskladniť úrodu. Rozmýšľal čo urobiť, až napokon zvolal: Už to mám! Staré stodoly zbúram, postavím väčšie a všetky zásoby uložím do nich. Potom si budem môcť odpočinúť a poviem si: Teraz máš zásoby na mnohé roky, pokojne si ži, jedz, pi a zabávaj sa.

Ale Boh mu povedal:

Blázon, už tejto noci umrieš, a čie bude to, čo si nahromadil?

Tak je to s tým kto si zhromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.

Po skúsenostiach so svetom a so všetkými tými snaženiami po jeho náprave, sa dnes nájde už len málo takých rojkov, ktorí by nedali za pravdu tomuto slovu:

Svet leží v Zlom, a bohom tohto sveta je diabol.

Preto sa tento svet nedá zreformovať a pôjde to s ním stále z kopca.

Čo sa však napraviť dá, to je náš vlastný život, o ktorého úbohosti, nespravodlivosti a hriešnosti nás nemusí nikto dlho presviedčať. Hriechy niektorých ľudí sú totiž celkom zjavné ešte než dôjdu pred súd, a u iných by isto vyšli najavo na Božom súde.

Prvým predpokladom, ako sa vymaniť z tohto poľutovaniahodného a úbohého stavu teda je: uvedomiť si svoju žalostnú pozíciu. Samozrejme, že to nie je ešte žiadne víťazstvo, zvlášť ak sa pokúsiš danú situáciu vziať do vlastných rúk, a budeš nasledovať tých mnohých zúfalých snaživcov v sebazlepšení sa, ktorí vniesli do života človeka len ďalší zmätok a viac nových otázok ako ich bolo na začiatku, bez zmysluplných odpovedí a samozrejme bez zásadnej nápravy života.

Keď teda vytriezvieš z eufórie svojej horlivosti po dokonalosti vlastnou snahou, pretože si pochopil, že z bažinatého trasoviska je márna námaha vytiahnuť samého seba ťahaním sa za vlasy, a nezostáva nič iné ako si priznať: potrebujem skutočnú pomoc a vložiť svoju dôveru do rúk pravdivého Boha.

Keď však postúpime až do tohto bodu, ktorý je aj nevyhnutne ďalším predpokladom úspešného vykročenia na ceste za slobodou zo smrti do života, zrazu nám v tom tápaní v temnote srdca zasvieti ako zornička Mesiáš Ježiš, ktorý túži byť pre každého jedného človeka sprievodcom k ospravedlneniu života a zmierenia sa s Bohom.

Čo na tom, že to bude neľahká cesta, On bude v tom vo všetkom s tebou. On ťa povedie a v pravdivosti viery v duchu prežiješ spolu ukrižovanie s Kristom svojho starého človeka – toho skazonosného ja infikovaného smrtonosným jedom toho Zlého. Živou vierou skrze vodný krst pochováš mŕtvolu svojho starého človeka – ega, a tvoj hlad a smäd po spravodlivosti uspokojí sám Pán Ježiš, keď ťa On sám pokrstí svojím Duchom a tvoje telo sa stane chrámom Svätého Ducha.

Neutíchajúcu túžbu po dobrých a spravodlivých skutkoch, ktorá horí v tvojom srdci, opäť láskyplne nasmeruje samotný Pán Ježiš takým spôsobom, že už nebude pre teba priťažké zaprieť svoju dušu, vziať svoj kríž na každý deň a kráčať v Kristovi k robeniu tých dobrých skutkov, veď On ich pre teba už vopred pripravil.

Čo na tom, že svet sa bude vysmievať, nadávať, ohovárať či dokonca fyzicky ťa ohrozovať až po umučenie na smrť. V srdci veriaceho človeka prebýva Boží pokoj prevyšujúci každý rozum, chrániaci naše srdce a našu myseľ v Kristovi Ježišovi. A preto dokážeme spolu s apoštolom Pavlom – vo viere zmŕtvychvstalého Ježiša – smelo prehlásiť:

Mne žiť je Kristus, a zomrieť je zisk!

Výpis z Apokalypsy Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal v znameniach svojim služobníkom čo sa má čoskoro stať – Zjavenie Jána 7 kapitola:

Potom som videl a hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov. Všetci stáli pred Božím trónom a Baránkom, oblečení do bieleho rúcha s palmovými ratolesťami v rukách a mohutným hlasom volali:

Spasenie nášmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi!

A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov a okolo štyroch živých bytostí, a padli pred trónom na svoju tvár a klaňali sa Bohu a hovorili:

Amen. Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a vláda nášmu Bohu na veky vekov. Amen.

Jeden zo starších prehovoril a povedal mi:

Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?

Odpovedal som:

Pane, ty vieš!

Nato mi povedal:

To sú tí, ktorí prišli z veľkého prenasledovania, utrpenia a útlaku, tí, ktorí oprali svoje rúcha a vybielili ich v krvi Baránkovej.

Preto stoja pred Božím trónom a vo dne v noci slúžia v jeho chráme. A Boh sám bude ich záštitou. Nebudú už trpieť hladom ani smädom, slnko ani iná páľava nebude na nich dorážať. Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pastierom: On ich nasýti a bude ich privádzať k prameňom vôd života.

Boh sám zotrie každú slzu z ich očí.

P.S.:

A Boh pozorujúc hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je niekto rozumný medzi nimi – čo hľadá Boha & pýta sa po Bohu.

Použité pramene:

Biblia, Písmo sväté Starej a Novej zmluvy;

Bulletin „Hlas mučedníků“ spolku POMOC PRENASLEDOVANEJ CIRKVI 1/2003 (podľa knihy Jesus Freaks, Albury Publishing, 1999).