Milan Lehotský

Nuž je tragikomické, keď tak mnohí z ľudsko-právnych aktivistov v spoločnostiach padlých do kultúry smrti, sa oháňujú prírodou. V spoločnostiach, ktorej bohom je náš človek, nakoľko pre Boha predsa už 21. storočí nieto miesta resp. sa mu vyhradilo miesto v prepadlisku dejín.

A paradoxne fundamentálnym zmyslom prírody, ktorú títo bohovia skloňujú v každom páde, je práve plodenie a množenie. A pritom tento človek – ten najvyšší primát, prírode pľuje do tváre a bez pátosu ten zázrak v podobe zrodu nového života počatého v lone ženy – schvaľuje ukončiť šmahom ruky v násilnom usmrtení.

Nuž, to v prírode zo stvorenstva nedokáže nikto iný, ako len tento na boha vyvýšený človek.

Nuž teda, ako inak môže príroda naložiť s týmto dekadentným druhom, ktorý ju takto ponižuje, než jeho vytesnením na svoj okraj s nemilosrdným ortieľom: postupné a potupné vyhynutie, s nekrológom: Nečesť jeho pamiatke (zostanúc poplatný súčasnej prepietnej novembrovej terminológii)!

Teda nieto pomoci? Ako ktosi povedal: Zem zomrela! Všetko zhorelo do tla!

Nuž, ale veď či nám nie sú darované tie preveľké a predrahé zasľúbenia, aby sme sa nimi stali účastníkmi božskej prírody uniknúc porušeniu, ktoré je vo svete v zlej žiadosti?!

Nuž, ale veď či už mihotavé svetielko sviečky za nenarodené deti nehorí, a či ono snáď už v sebe neukrýva záblesk nádeje s potenciálom zažiariť ako zornička v ľudskom srdci osvecujúc úbohosť pozostalého človeka, až do mučivého výkriku: Biedny je človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!

Veď predsa všetko čo svetlo odhaľuje, stáva sa zjavným a vychádza najavo pravá podstata.

Preto Boh vo svojom slove hovorí: Prebuď sa ty kto spíš! Vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!

Dávajme teda dobrý pozor na to, aby sme sa správne chovali. A nie ako nemúdri ale ako múdri. Nech nás nikto nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre takéto veci prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Skúmajme čo je milé Pánovi a nemajme viac účasť v neplodných skutkoch tmy, naopak: vystavme ich verejne na pranier.

Veď je hanbou len aj hovoriť o tom, čo všetko sa potajomky pácha.

Áno, vo svojej mysli súhlasíme s Božím zákonom, ale v konaní jednako podliehame zákonu hriechu.

Vďaka Bohu, skrze Ježiša Krista – nášho Pána, lebo tí, čo patria jemu a nasledujú ho v jeho znovazrodení sa už nemusia báť odsúdenia. Zásluhou Krista môžeme splniť požiadavky zákona, nakoľko už nie sme otrokmi tela, ale sme obdarovaní vlohou nechať sa viesť Duchom.

Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi, nás oslobodil od zákona hriechu a smrti. Hallelujah.