Milan Lehotský

V krízových časoch zvykne z politického kotla vyplávať na povrch vždy tá najväčšia špina, majúca však tvárnosť spasenia.

Je nanajvýš pozoruhodné ako sa jeden človek dokáže zasadzovať za stranícke persóny a vložiť do politických prekáračiek a hašterení, zvlášť v povolebnom čase, tak ako sme toho svedkami teraz u nás na Slovensku.

Smutné či skôr tragikomické je x-té opätovné vytriezvenie z politického volebného ošiaľu, keď nastúpi realita všedného dňa a sľubované lepšie zajtrajšky pre obyčajného smrteľníka konvergujú do nekonečna. Nuž, stále platí:

Biedny to muž, ktorý sa nadeje na človeka a za oporu považuje telo!

Pritom je príznačná – históriou neraz overené skutočnosť, – že v časoch hospodárskych kríz a sociálnych otrasov, z toho politického kotla zvykne vyplávať na povrch vždy tá najväčšia špina, majúca však tvárnosť spasiteľa.

Jeden príklad za všetkých, aktuálna to mediálna hviezda televíznych dokumentov, Adolf Hitler, o ktorom spisovateľ H. B. Gisevius vo svojej dvojzväzkovej knihe Hitler, napísal:

Hlása len to, čo mu priniesla doba, okolnosti a prostredie, a zvláštnym znakom je, že ako suchá špongia nasaje do seba len to negatívne. Hitler vie svoje bláznovstvá naservírovať s toľkým zmyslom pre realitu, vie sa politicky prispôsobiť a argumentovať tak rozumne, že ho „rozumné“ okolie prijme.

Nemusíme sa zaoberať dohadmi, odkedy ho možno nazvať celým, polovičným alebo čiastočným bláznom. Nezaoberajme sa touto otázkou dovtedy, kým sa úzkostlivo presnými úvahami nedostaneme až k prapríčinám fenoménu Hitler: Jednou z najhroznejších, pravdepodobne aj najnebezpečnejších vlastností tohto úchylkára bol totiž dar odhadu, kedy zas začne vystrájať.

Žiaľ, Hitler vie ešte viac. Vie, že sa nájdu normálni, inak triezvo rozmýšľajúci ľudia, ktorí sa v týchto „bláznivých“ situáciách zúčastnia na jeho šialenstvách radou i pomocou. Inými slovami: Vie, že v rozhodujúcich okamihoch môže rátať so spoluúčasťou znalcov.

Nuž, dnešné dni bez zveličenia nemožno nazvať ináč, ako dňami hospodárskych kríz a sociálnych otrasov. Nakoľko po vyhláseniach samoľúbych a domýšľavých hláv štátov o tzv. arabskej jari či konečnom mierovom vyriešení izraelsko–palestínskeho konfliktu, sme svedkami nevídanej situácie v novodobých dejinách: Otriasajú sa národy troch kontinentov a bývalá Rímska ríša je zvieraná akoby v pôrodných bolestiach.

Keď sa udalosti vo svete takto melú jedna cez druhú, musíme spozornieť, a nemali by sme pozabudnúť na to čo sa udialo na našich územiach potom, ako sa vykľul do sveta Mníchovský diktát či výstižnejšie zrada, ako sa mnohé národy a národnosti stali väzňami či nepohodlnými vo vlastnom štáte.

Ale dobrou správou je, že ponad všetky tieto otrasné udalosti znejú už takmer 2 tisícročia slová Ježiša, pravdivého Spasiteľa a spravodlivého vládcu:

Ty poď za mnou!

Ty nasleduj mňa!

Áno, Ježiš bez bilbordov a ovácií: Prišiel, videl, zvíťazil. Uskutočnil najväčšiu operáciu v ľudských dejinách, keď po vykonanom súde nad bezzákonnou bezbožnosťou – pričom obetoval vlastné telo a nechal preliať svoju krv – nastolil vládu spravodlivosti a pravdy v srdci človeka, keď odstránil kamenné srdce a dal mu srdce mäkké a mäsité, aby každý jeden človek mohol chodiť v Božích ustanoveniach a zachovávať Božie súdy a uvádzať ich do svojho života.

Žiaľ, nie všetci prijali a poslúchli toto evanjelium. Teda, kto uveril tomuto programovému vyhláseniu Božieho kráľovstva? A komu bola zjavená pomoc Božia?

Pretože však Ježiš nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili; bol opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár: Preto sme si ho nevážili.

Teda, ak zmýšľaš vysokomyseľne, zaujímaš sa o vysoké veci a svoju nádej vkladáš v klamlivé bohatstvo, vtedy ťažko započuješ to klopanie na dvere svojho srdca a ľahko prepočuješ Ježišov hlas. A pre túto príčinu si daj veľký pozor, aby sa na tebe nenaplnilo toto slovo:

Pretože poznajúc Boha, neuctieval ho ani mu nebol vďačný, zmárnivel vo svojich myšlienkach a zatemnilo sa jeho nerozumné srdce. Hovorí o sebe, že je múdry, stal sa bláznom a zamenil slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka či živočíchov.

Preto ho Boh nechal napospas nečistým vášňam jeho srdca, takže zneuctieva vlastné telo vášňami. Vymenil Božiu pravdu za lož, klania sa a slúži veciam, ktoré Boh stvoril, namiesto Stvoriteľovi.

Preto ho Boh ponechal na samého seba a dovolil, aby upadol do hanebných náruživostí. Takýto človek – muž či žena, zamenil prirodzený styk za neprirodzený. A ako neuznával za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ho aj Boh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robil to čo sa nepatrí.

Jeho život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podlieha závisti, ktorá vedie k vraždám, je samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť. Ohovára a osočuje, nenávidí Boha, je nafúkaný, spupný, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastaví pred ničím, nectí si rodičov. Je nerozumný, s nikým sa neznesie, nepozná lásku ani zľutovanie. Vie, že podľa Božieho rozhodnutia je hodný smrti ten, kto robí takéto veci, a predsa nielenže sám tak koná, ale ešte nabáda iných, aby konali podobne.

Pravdou je, že my všetci sme boli kedysi nezmyselní, spurní, blúdili sme bez cieľa, boli sme otrokmi rozličných vášní a naše srdcia boli plné hnevu, závisti a nenávisti. Ale keď sme svoje srdce odvrátili od márností sveta a obrátili sa k Ježišovi, podľa svojho milosrdenstva nás zachránil kúpeľom znovuzrodenia a obnovením v Duchu Svätom. Ale na hlavu tých, ktorých srdce priliplo k ich modlám a ktorí srdcom vykonávajú ohavnosti, privedie Boh trest za ich cesty.

Verné je zavolanie Ježišovo, lebo veľmi miluje ľudí! Všetci ním zachránení sú pod jeho ochranou, a každý si odnáša úžitok z jeho slov. Teda nasledujme jeho a buďme podobní jemu: Konajme spravodlivé skutky a hovorme pravdu v láske. Áno:

Boha nikto nikdy nevidel. Ale keď sa milujeme navzájom, Boh prebýva v nás a jeho láska v nás je dokonaná.

Láska Božia k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jedinečného Syna, aby sme žili skrze neho.

Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy.

Láska medzi nami dosiahla dokonalosť v tom, že máme smelú dôveru v deň súdu, lebo ako je On, tak sme aj my na tomto svete.

Ale keď by niekto dobrovoľne hrešil aj potom, ako poznal pravdu, potom už niet viac obete za hriechy, len hrozné očakávanie súdu a páľava ohňa, ktorý strávi protivníkov.

Rozpomeň sa na predošlé dni, v ktorých si bol osvietený a prestál si mnoho bojov utrpenia: Raz hanobený, raz sužovaný bol si (svetu) divadlom, inokedy si spolucítil s tými, ktorých stihlo to isté. Veď si spolutrpel s väzňami a ochotne si znášal, keď ťa okrádali o majetok, lebo si vedel, že ty máš lepší, trvanlivý.

 

Nestrácajme teda dôveru: čaká ju veľká odmena. Musíme byť vytrvalí, aby sme vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Lebo ešte máličko, a príde ten, ktorý má prísť, a nebude meškať.

A spravodlivý bude žiť z viery, ale ak cúvne, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. My však nepatríme k tým čo cúvajú na záhubu, ale k tým čo veria, a tým si zachránia dušu.

Použité pramene: Biblia, knihy Starej a Novej zmluvy