Milan Lehotský

Moc sa stáva tým skúšobným kameňom, ktorá do špiku preverí skryté úmysly a zjaví pravú povahu srdca človeka.

Ľuďom rastie odvaha páchať zlo, pretože sa rozsudok nad zlým skutkom nevykonáva ihneď. Pán však nemešká so súdnym výrokom, ako sa niektorí nazdávajú, že váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli k pokániu.

Aj keď sa niekedy vinníkovi, ktorý vykoná i stokrát zlé, odkladá, vieme celkom iste, že dobre bude tým, ktorí majú bázeň pred Bohom.

Žiaľ, opakovane sme svedkami toho, že človek tvárou v tvár moci žalostne zlyháva. A moc sa stáva tým skúšobným kameňom, ktorá do špiku preverí skryté úmysly a zjaví pravú povahu srdca človeka.

Joachim Langhammer v knihe „Čo bude s týmto svetom?“, napísal:

Humanita bez divinity je beštialitou!

to znamená:

Ľudskosť bez božkosti je zvierackosťou! 

alebo jednoducho:

Človek bez Boha je zvieraťom!

Často sú vládcovia, diktátori, cisári a králi na Zemi ako hrozné dravce. Potláčajú národy, vykorisťujú ich, vedú vojny a prelievajú množstvo krvi. Kde sa však vládne bez Boha, proti Bohu, namiesto Boha, sú nielen vládcovia, ale aj poddaní bez Boha zvieratami.

V historických análoch sa však môžeme dozvedieť a presvedčiť o skutočnostiach, že právo a súd nebies dostál svojej trpezlivosti, a vylial sa a dopadol na zvrátenú pýchu potentáta v celej svojej naliehavosti.

Tak babylonský kráľ Bélšaccar, syn Nebúkadnecera, sa pozdvihol proti Pánovi nebies v ohavnosti rúhania, a preto bolo postavené proti nemu toto slovo a toto písmo:

Ty, ó, kráľ počuj! Boh Najvyšší dal Nebúkadnecerovi, tvojmu otcovi, kráľovstvo a veličenstvo, česť a slávu. A pre veličenstvo, ktoré mu dal, triasli sa a báli sa pred ním všetky národy, ľudia a jazyky.

A keď sa bolo povýšilo jeho srdce, a jeho duch sa zmocnil, aby robil pyšne, bol zosadený z trónu svojho kráľovstva, a odňali mu jeho česť, a bol vyhnaný spomedzi synov človeka, a jeho srdce sa stalo podobným srdcu zvierat, a mal svoje obydlie s divokými oslami; bylinu mu dávali jesť ako volom, a jeho telo bolo máčané rosou z neba, až dokiaľ nepoznal, že Boh Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a koho chce toho ustanoví nad ním.

A ty, jeho syn, Bélšaccar, neponížil si svojho srdca, aj keď si toto všetko vedel. Ale si sa pozdvihol proti Pánovi nebies, a chválil si bohov strieborných a zlatých, medených a železných, drevených a kamenných, ktorí ani nevidia ani nepočujú ani nevedia ničoho, a Boha, v ktorého ruke je tvoj dych, a ktorého sú i všetky tvoje cesty, si neoslavoval.

Preto bola od Najvyššieho poslaná čiastka ruky, a bolo napísané toto písmo: Mene, mene; tekel ufarsin. A toto je výklad veci:

Mene, sčítaný: 

Boh spočítal tvoje kráľovstvo a ukončil ho.

Tekel, odvážený:

Odvážený si na váhe, a si nájdený nedostatočný.

Peres, rozdelený:

Rozdelené je tvoje kráľovstvo a je dané Médom a Peržanom.

V tú istú noc bol zabitý Bélšaccar, kráľ Chaldejov; a Méd Dárius dostal kráľovstvo.

Podobne o judskom kráľovi Uzzijovi máme záznam, že tvárou v tvár moci, klesol pod ťarchou tohto skúšobného kameňa. Pokiaľ však robil to, čo Boh uznáva za správne, teda pokiaľ hľadal Pána, doprial mu Boh úspech.

No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Pánovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo. Avšak udatní mužovia, kňazi sa vzopreli kráľovi a upozornili ho:

Uzzija, páliť kadidlo Pánovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom. Opusti svätyňu, lebo si sa spreneveril, a neposlúži ti to na slávu u Pána, Boha.

Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Pánovom dome pri kadidlovom oltári. Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Pán.

Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Pánovho domu. A jeho syn Jotám dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny.

A potentáti nedávnej minulosti: Pol Pot, Nicolae Ceausesco či Muammar Kaddáfi, a ich zverstvá, ale aj ich koniec, ešte nezapadli prachom a sú v čerstvej pamäti.

Áno, človek tvárou v tvár moci, žalostne zlyháva. Prečo je tomu tak?

Nuž, človek nie je bytosť sama osebe a vyjadrením jeho podstaty nie je telo, ale má duchovnú povahu. Tá ho predurčuje meniť sa na obraz, ktorého kvalita je fatálne závislá na identite Ducha, v ktorom sa vzhliada akoby v zrkadle.

Žiaľ, novodobé ľudstvo – pohltené v marazme matérie resp. omámené učením okultizmu, práve tým, ktorého kolískou bola ríša Chaldejcov a jej zlatou hlavou spomínaný kráľ Nebúkadnecer – vehementne zapiera svoje duchovné korene, a súbežne sa bezhlavo vrhá do temných vôd čarovania a mágie.

A tak nerozumejúc, ale kontaktuje sa t.j. vzhliada sa v kniežati tohto sveta, ktorého charakter nám nie je neznámy, veď o jeho obraze a podobe svedčí toto slovo:

Bol pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse. Bezchybne si počínal odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, kým sa pri ňom nezistila zvrátenosť.

Pri mnohorakom obchodovaní sa naplnil násilím a zhrešil. Srdce mu spyšnelo pre jeho krásu, prišiel o múdrosť kvôli lesku. Množstvom svojich vín, svojím nepoctivým obchodovaním znesvätil svoje svätyne.

On – totiž diabol – bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.

Ale stačí len málo, aby bol tento nerozum od nás odňatý, a to obrátiť svoje srdce k Pánovi, ktorý

– hoci sám mal podobu Boha – nedomáhal sa božských nárokov, zriekol sa slávy a moci a ochotne prijal úlohu najobyčajnejšieho človeka. Ba strpel aj také poníženie, že ho popravili na kríži ako najväčšieho zločinca.

Ale práve preto ho Boh povýšil a jeho menu dal takú slávu, že sa pri jeho mene raz sklonia všetky bytosti a v úcte na slávu Boha Otca každý vyzná, že Ježiš Kristus je Pán.

Len vzhliadaním sa v Duchu Pánovom si budeme vedieť osvojiť milosrdenstvo a súcit, nerobiť veci z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladať iných za vyšších od seba a nevyhľadávať iba svoje záujmy, ale rozmýšľať ako prospieť iným.

Ježiš, napriek tomu, že mal neobmedzenú moc – veď sám satan prišiel za ním s ponukou na spoluprácu, či ľudia vidiaci jeho znamenia a zázraky ho chceli korunovať za kráľa – každé povýšenie od diabla či ľudí odmietol a keď už, tak prijal korunu z tŕnia a vyzdvihnutie skrze pribitie na drevo kríža. 

V jeho ponížení však Boh vyvýšil spravodlivosť a súd! A stala sa milosť a pravda! Svojou smrťou totiž zlomil moc diabla vládnuceho smrťou, aby tak vyslobodil tých, ktorí sú celý život zotročení strachom zo smrti.

Áno, Ježiš a jeho opravdiví nasledovníci tvárou v tvár moci preukázali, kto sú:

Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.

Mne žiť Kristus a zomrieť zisk.

Človeče, a kto si ty?!

P.S.:

Tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí a preto aby sa hriech ukázal zvrchovane hriešnym, bude aj zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zahubí duchom svojich úst a skazí zjavením svojho príchodu.

Koreňom všetkého zlého je láska k peniazom. Mnohým už uzavrela prístup k Bohu a spôsobila veľa utrpenia. 

Ale ty, ó, človeče, vyhýbaj sa takým veciam a usilovne hľadaj:

Spravodlivosť, zbožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť a miernosť Ježišovu. 

Použité pramene: Biblia, Knihy Starej a Novej zmluvy