Milan Lehotský

Európe sa dostalo do vienka nevšednej krásy, ktorá sa stala príliš veľkým lákadlom, aby ju ten veľký zvodca nechal na pokoji a neuchvátil jej venček, chváliac sa ňou ako svojou víťaznou trofejou. A žiaľ, ako to už chodí, že krása a márnivosť kráčajú spolu ruka v ruke, tak sa aj krásna Európa nechala opájať maskou spanilosti svojich nápadníkov a následne sa stala úbohou bábkou v rukách svojich spupných milencov.

Ó, v akom úžasnom svetle sa javili bohovia Olympu, až pokiaľ nevyšla najavo tá malicherná samoľúbosť týchto bôžikov a nezruinovala celý zbožtený grécky panteón do prachu, z ktorého však ako bájny Fénix vzápätí povstal vznešený Augustus čoby hlava rímskeho cisárstva, ktoré si dláždilo cestu tromi svetadielmi, až do času, kedy zdegeneroval vo svojej opitosti mocou do zabudnutia.

Európa však neosirela na dlho, na obzore už vyšla hviezda rímskeho biskupa s titulom Pontifex Maximus, ktorý so svätožiarou neomylnosti vládol berlou absolútnej náboženskej hrôzy, ale v tom najzúrivejšom útlaku sa pomery zmenili, keď sa ľudia humanizmu zmocnili, a ideou slobody – rovnosti – bratstva, prelátov a aristokratov pomazaných privilégiami z piedestálu moci zhodili.

Žiaľ, vznešené ideály človeka nepoľudštili a o telo márnotratnej Európy sa národné štáty opäť sporili a vo svetových vojnách ju krvou zbrodili.

Dnes Európa hľadí v nádeji, že doby zlých milencov sa už skončili, a že ľudia poučení z časov minulých – z vojnovej vravy rozum do hrsti zobrali, a nevydajú viac jej krásy do rúk falošných bohov či zvrátenej ideológii náboženského kultu ani bláznivým vizionárom spoločenského usporiadania v ríšach nového veku.

Dúfa, že európsky živel už vytriezvel a že sa nedá len tak ľahko oklamať a opiť peknými slovami, netušiac, že skutočný problém a kameň úrazu tkvie v samotnom človeku, a že trójskym koňom je od Adama to na pohľad úžasné ovocie persóny non grata – poznania dobrého a zlého, indoktrinované nesmrteľnosťou trápenia a bolesti.

Žiaľ, človek súčasnosti sa oveľa viac ako kedykoľvek predtým klania tej premúdrelej Sophii, ktorá má len tvárnosť progresu v biotechnológiách podieľajúcich sa na kreovaní inteligentného dizajnu na báze kvantového vedomia – precizovaním informácie z modelov superpozície nanočastíc, nakoľko jeho korene presahujú spočívanie v priezračnom svetle rozumnosti, ale zasahujú do temných vôd okultizmu s cieľom: Vykonštruovať planú ambíciu bohorovnosti starého človeka uväzneného v zákone hriechu a smrti.

Ale históriou Európy a jej ľudského rodu sa chvalabohu vinie ako Ariadnina niť aj nepretržitá línia bohabojných ľudí s presahom až do súčasnosti, ktorí v zapretí samých seba vzali svoj kríž a nasledovali Syna človeka v jeho znovuzrodení milujúc Božou láskou, a jediac tak z ovocia Ducha večného života v podobe tela a krvi Ježiša Krista.

Pamätnými sa stali najmä veľké duchovné prebudenia cez Bohu nekompromisne vydaných ľudí, ktorí nezmazateľným spôsobom zasiahli národy Európy a mnohé životy svojich súčasníkov, ako boli Savonarola, Moravskí bratia, John a Charles Wesley, George Whitefield, Charles G. Finney, Wiliam Gibson, Humphrey Jones, David Morgan, Seth Joshua, Evan Lloyd Jones, Mary Jonesová, Evan Roberts.

Evan Roberts bol celý život duchovne otvorený. Ako dieťa miloval Boha, učil sa naspamäť chválospevy, čítal Bibliu a modlil sa. Organizoval pre deti zo susedstva „bohoslužby“ a „kázal“ im. Roberts vždy túžil, aby mohol pre Ježiša robiť stále viac. Bol účastný na všetkých zborových zhromaždeniach – každú nedeľu a päť večerov v týždni.

Keď mal dvanásť rokov, išiel Evan ako väčšina chlapcov pracovať do uhoľných baní. Od trinástich rokov sa ale neustále modlil, aby ho Boh naplnil Svätým Duchom a aby poslal do Walesu prebudenie. Pri práci v bani sa stále modlil, spieval a opakoval si biblické verše. Po večeroch doma čítal celé hodiny Bibliu. Modlil sa potichu, ale často vzdychal hlbokou svätou túžbou. Veľakrát dával prednosť modlitbám pred jedlom a často vstával uprostred noci a prosil Boha o prebudenie.

Vo štvrtok 27. októbra 1904 ráno vzal evanjelista Seth Joshua asi dvadsať mladých ľudí vrátane Robertsa z Newcastle-Emlynu do Blaenanerchu na svoje zhromaždenie. Po ceste spievali: Už prichádza, už prichádza moc Svätého Ducha. Ja ju prijmem, ja ju prijmem, moc Svätého Ducha. 

Nasledujúci deň uzavrel Seth Joshua zhromaždenie o siedmej hodine ráno modlitbou: Pane…podrob si nás. Svätý Duch povedal Evanovi: Práve to potrebuješ. Evan vyšiel z dverí s modlitbou:

Pane, podrob si mňa!

Behom zhromaždenia o deviatej ráno na neho mocne zostúpil Svätý Duch, Evan padol na kolená a volal:

Podrob si mňa, podrob si mňa, podrob si mňa! Ach! Ach! Ach! Ach! Ach!

Z očí mu tryskali slzy, po tvári mu stekal pot.

Po trinástich rokoch modlitieb bol Evan nakoniec naplnený Duchom. Vzápätí boli vypočuté i jeho trinásťročné modlitby za prebudenie. Povedal:

Cítil som, ako horím túžbou prechádzať Wales krížom krážom a hovoriť o Spasiteľovi.

Roberts sa začal modliť za 100 000 duší a Boh ho uistil, že sa ich toľko obráti ku Kristovi. Sám o tom hovorí:

Zmocnil sa nás Boží oheň.

Roberts cítil, že je naprosto nutné počúvať vedenie Svätého Ducha. Predstavoval si, ako s tímom mladých ľudí zvestuje evanjelium po celom Walese. Neustále naliehal na ľudí, aby sa plne podriadili Svätému Duchu a počúvali Ho.

Keď sa Evan modlil, Boh s ním mocne jednal. Jednej noci nemohol spať.

Miestnosť bola plná Svätého Ducha. Toto vyliatie bolo také premáhajúce, že som musel…prosiť Boha, aby zadržal svoju ruku!

V tých dňoch dával Boh svojmu služobníkovi behom modlitieb videnia. V jednom z nich Roberts videl žiariaci mesiac a ruku natiahnutú k svetu. To isté videnie uvidel ešte raz, tentoraz ruka držala kus papiera, na ktorom bolo napísané „100 000“.

V nedeľu 30. októbra večer na zhromaždení v Newcastle-Emlynu mal Roberts ešte jedno videnie: Videl školskú triedu vo svojej vlastnej dedine, pred ním sedeli v laviciach jeho kamaráti a vrstovníci. Videl sám seba, ako k nim hovorí. Započul Boží hlas, ktorý mu povedal:

Choď a hovor k týmto ľuďom.

Nakoniec Roberts povedal Bohu „áno“, videnie sa ihneď rozplynulo a celá miestnosť bola plná svetla a slávy. Robertsovi priatelia si povšimli, ako jeho tvár žiari. Pri modlitebnom zhromaždení mládeže mu tiekli z očí slzy a on sa opakovane modlil:

Osláv svojho Syna.

V tom týždni Boh vložil na Evana také modlitebné bremeno za jeho domov v Loughorone, že požiadal riaditeľa o dovolenie, aby mohol ísť domov a jeden týždeň poriadať zhromaždenia s mládežou. Keď prišiel domov, jeho rodina nemohla pochopiť, prečo prišiel. Hovoril o tom, ako bol požehnaný, pokrstený a naplnený Duchom. Keď mu na myseľ prišiel Wales, prepukol v plač. Keď si spomenul na Božie zasľúbenie o prebudení a spasení duší, smial sa od radosti. Jeho rodina sa divila:

Nezbláznil sa snáď Evan?

V stredu večer boli dve zhromaždenia: jedno v blízkom Congregational Church v Gorseinone a druhé v Moriah Chapel. Keď Roberts rozprával o nadchádzajúcom mohutnom prebudení a 100 000 nových veriacich, ktorí mali byť podľa Božieho zasľúbenia spasení, ľudia s napätím načúvali. Boh dal ohromné požehnanie a radosť, takže zhromaždenie trvalo až osem hodín. Roberts zaznamenal, že Krista vyznalo dvadsať ďalších ľudí.

Roberts napísal:

Teraz musím pracovať pod vedením Svätého Ducha vo všetkých denomináciách…

Tri veci ukazujú, že Boh je s nami:

1. Ohromné zhromaždenia.

2. Jednota medzi denomináciami.

3. Krst vo Svätom Duchu

(Nešlo o hovorenie v jazykoch, ale o prijatie prítomnosti a moci Ducha v plnosti.)

Prvý týždeň prebudenia vedeného Evanom Robertsom vyvrcholil mocným večerným zhromaždením v nedeľu. Nasleduje Robertsov popis celej udalosti.

„O polnoci bol celý zbor „zaplavený slzami…Potom ľudia zišli z galérie a posadili sa k sebe. Teraz, povedal som, musíme veriť, že Duch príde; nie myslieť si, že príde; nie dúfať, že príde; ale pevne veriť, že príde.

Potom som prečítal Božie zasľúbenie a ukázal, aké sú konkrétne. (Pamätajte, že všetko robím pod vedením Svätého Ducha, Jemu buď sláva.) Potom Duch povedal, že sa všetci majú pomodliť. Pomodliť sa, nevyznávať, nespievať, nehovoriť o svojich skúsenostiach, ale modliť sa a veriť a očakávať. Modlitba znela:

Zošli Ducha teraz, pre Ježiša Krista.

Ľudia sedeli a iba zavreli oči. Prvý som sa pomodlil ja. Potom postupne po sedadlách – chlapci i dievčatá, mladíci a panny. Úžasné! Nikdy by som nepomyslel na ten účinok. Cítil som, ako sa celé miesto začína plniť, a než modlitba prešla polovicou miestnosti, počul som, ako niektorí bratia plačú, vzlykajú a hovoria:

Ach môj Bože! Môj Bože! Dobre! Dobre! Ach môj Bože! Môj Bože!

Modlitba pokračovala, ten pocit sa stále prehlboval; miesto sa stále viac a viac naplňovalo prítomnosťou Ducha.

Všetkých asi šesťdesiat ľudí sa v tejto chvíli zhromaždilo okolo Robertsa, mnohí takmer premožený Božou bázňou. Niektorí vykrikovali:

Pane Ježišu, viac už nie, lebo zomriem!

Iní volali o milosť, plakali, chválili Boha a v agónii, usvedčení zo svojich hriechov, ležali tvárou k zemi na podlahe.“

Nakoniec zhromaždenie skončilo, Roberts sa dostal domov o štvrť na štyri ráno. V tomto čase prišlo prebudenie súčasne i do Gorseinonu s takými modlitbami, plačom a spevom, aké ľudia predtým nepoznali.

Desiaty večer sa skupina presunula do väčšej budovy. Akonáhle baníci vyšli z baní, v pracovnom odeve utekali na zhromaždenie, pretože sa obávali, že by pre nich v budove už nezostalo miesto. Prítomní boli i novinári, vzrušujúce popisy prebudenia sa objavovali v novinách každý deň. Tak sa správy šírili po celom Walesu i do mnohých ďalších častí sveta.

Zhromaždenie pokračovalo v moci. Mnoho ľudí bolo v pokore „podrobených“ pod mocnú Božiu ruku. Niektorí zotrvávali v modlitebnej agónii na kolenách tak dlho, až už nemohli vysloviť jediné slovo. Niektorí padali na zem ako zasiahnutí bleskom. Iní sa v moci modlili za notoricky známych hriešnikov a opilcov, mnohí nepriatelia sa zmierovali.

V piatok večer bol zástup väčší ako kedykoľvek predtým. Zhromaždenie trvalo päť hodín. Roberts opäť požiadal všetkých prítomných, aby opakovali „reťazovú“ modlitbu „Zošli Svätého Ducha, pre Ježiša Krista“.

Ľudia po desiatkach padali na kolená tak hlboko usvedčení z hriechov, že zo seba nedokázali vysloviť ani hlásku. Iní s veľkou ľútosťou volali k Bohu o milosť. Potom sa jeden duchovný dlho modlil. Roberts sám sa modlil za ľudí a celonárodné prebudenie s dušou natoľko preťaženou, že mu z čela stekal pot. Potom zvolal:

A čo potom v nebi, ak už tu je tak dobre!

Bola usporiadaná zbierka na misiu v cudzine, niektorí sa vydali do posledného haliera.

V nedeľu boli obidva kostoly o druhej v noci stále ešte tak plné, že sa ľudia nemohli dostať dnu ani von. Úplne stratili pojem o čase, nechcelo sa im ani jesť, ani ísť domov. Jedno zo zhromaždení trvalo až do rána do šiestej hodiny.

Efion Evans, napísal:

Nadovšetko každú oblasť ľudskej skúsenosti prenikal dojem Božej prítomnosti a svätosti, doma, v práci, v obchodoch i reštauráciách.

Večnosť sa zdala byť nevyhnutne skutočná a blízka.

Na konci druhého týždňa bolo zjavné, že jednanie Ducha prekonalo plány Evana Robertsa a že jeho nádej zatienila Božia moc.

V tejto dobe už požehnanie prebudenia prichádzalo i do ďalších častí Walesu. Boh si používal mnoho ďalších mladých ľudí a evanjelistov. Zdalo sa, že svätý oheň Ducha padol na každé zhromaždenie zamerané na prebudenie.

Biblie boli vypredané. Uhoľné bane sa premenili z miest rúhavých nadávok v miesta, ktoré zvonili Božou chválou. Domovy naplnila radosť a spev. Premieňali sa notorickí rúhači a zhýralí hriešnici a na zhromaždeniach pod šírim nebom citovali Písmo a s pomazaním Svätého Ducha plynulo vydávali svedectvo.

Správa z prvej ruky o prebudení v južnom Walese dosiahla Londýn, o tom, že vo waleských zboroch začal horieť oheň prebudenia. Z dvesto obrátených v jednom zbore ich polovica boli predtým opilci. V inom waleskom zbore usporadúvalo zhromaždenie šesť študentov a boli svedkami 720 obrátení.

Dni boli plné zhromaždení, každodenne sa konali tri alebo štyri. Záverečné zhromaždenie často trvalo dlho do noci alebo až do rána. Ľudia prichádzajúci na trhy v mestách, kde Roberts usporadúval svoje zhromaždenia, boli často tak uchvátení Duchom, že aj zabudli, prečo tam prišli. Obchodní cestujúci opúšťali vzorky svojho tovaru a zapájali sa do zhromaždení.

Spasení odchádzali všetci – skeptici, odpadlíci, samospravodliví ľudia i beznádejní opilci. Obrátil sa i jeden známy agnostik, a chodiac po meste ukazoval hriešnikom na Ježiša.

Zatiaľčo Robertsa na všetkých miestach sprevádzal intenzívny rozruch a nadšenie, oheň prebudenia súčasne horel na desiatkach ďalších miest. Prebudenie sa ako morská vlna valilo z údolia do údolia. Správy o obrátených, zhromaždeniach pod šírim nebom, procesiách a preplnených kostoloch prichádzali zo všetkých strán. Boh prechádzal celou krajinou. Z Anglicka a Škótska pricestovali duchovní i novinári, aby sa sami presvedčili o skutočnosti prebudenia.

Iba za jeden mesiac prebudenia sa premenili životy mnohých ľudí, opilci a hráči boli vyslobodení zo svojich nerestí, rodinné sváry sa urovnali, ľudia splatili dlhy, výčapy a krčmy sa vyprázdnili, zmenil sa rebríček kultúrnych hodnôt. Každý večer boli plné desiatky kostolov. Rozdiely medzi denomináciami upadli do zabudnutia, po uliciach prechádzali so spevom obrovské procesie.

Evan Roberts hovoril  proste, bez emócií, úprimne, k súčasnosti, ale neboli to žiadne kázania, a kázanie v tomto prebudení rozhodne neprevláda. Prebudenie sa rodí v pozdvihovaní vĺn duchovných piesní. Najúčinnejším nástrojom zasahujúcim ľudské srdcia nie je kázanie, ale spev a modlitba.

Nekázal proti hraniu, nepoctivosti, opilstvu, nespravodlivosti alebo nemravnosti. Ukazoval ľuďom na Spasiteľa, Ježiša Krista. I tak však bol sociálny dopad prebudenia naprosto zásadný a mnohé z týchto hriechov na čas z Walesu takmer vymizli.

Jeden denník uviedol:

Zhromaždenia…postrádali akékoľvek ľudské vedenie.

Heslom Evana Robertsa je: Musíme poslúchať Ducha.

Tri štvrtiny zhromaždení tvorí spev. Nikto nepoužíva spevník, nikto neurčuje, ktorá pieseň sa bude spievať…

Ľudia sa modlia a spievajú; vydávajú svedectvo; povzbudzujú, ako ich Duch vedie…

Niečo takého som ešte nevidel.

Jeden novinár navštívil baňu a asi v šesťdesiatich metroch nad dnom banskej šachty narazil na skupinu osemdesiatich baníkov načúvajúcich jednému z nich, ktorý v slabom svetle lampičky čítal Matúša 6. Potom všetci spievali, volali „amen“ a jeden po druhom sa modlili, dokiaľ nebol čas začať pracovať.

Takmer súčasne s prebudením v južnom Walese začal Duch jednať i v severnom Walese. Jedna dedina sa zmenila natoľko, že v nej krčmy prakticky zívali prázdnotou a len zriedka bolo počuť nadávky. K modlitbám sa často schádzali deti, za prebudenie sa dokonca modlili i v budove školy.

Dňa 9. decembra jedny miestne noviny priniesli správu:

Zdá sa, že sa duchovné prebudenie rýchlo šíri po celom severnom Walese. Prakticky v každom meste sa usporadúvajú zhromaždenia, panuje veľké nadšenie. Dokonca i robotníci v žulových lomoch sa vždy v dobe obeda schádzajú k pôsobivým modlitebným zhromaždeniam.

Nad severným i južným Walesom sa ako prikrývka rozprestierala Božia zvrchovaná moc. O prebudení vo Walese prinášala správy vrátane fotografií tlač v mnohých krajinách, a to i v rímskokatolíckych krajinách, ako Francúzsko, Taliansko a Portugalsko.

Pozrieť sa na Božiu jednajúcu moc prichádzali návštevníci z Ruska, Francúzska, Nemecka, Spojených štátov a z celej Británie. Z mnohých krajín prichádzali prosby o modlitby.

Waleskí kresťania verili, že Boh môže rozšíriť oheň prebudenia do celého sveta. A On to učinil dokonca i v Indii, v Kórei, v severnej Číne a v Latinskej Amerike.

Prebudenie prebiehalo v menšej miere aj v Škótsku a v Írsku. Biskup Berggrav nazval prebudenie v Nórsku najväčším prebudením, ktoré videl. Plamene preskočili na rôzne miesta vo Švédsku, Fínsku a Dánsku. Luteráni to označovali za najväčšie hnutie Ducha od dôb zvestovania evanjelia Vikingom. Hnutie modlitieb a vyznávania prebiehalo i v Nemecku, Francúzsku a v ďalších krajinách Európy.

Bojovým pokrikom Evana Robertsa bolo:

Podrobenie cirkvi a spasenie sveta.

Keď sa ho pýtali na tajomstvo prebudenia, odpovedal:

Nemám žiadne tajomstvá, proste a bude vám dané.

O niekoľko rokov neskoršie opakoval:

Je isté, že spôsobiť prebudenie je nad moje sily, lebo prebudenie môže dať iba Svätý Duch Boží, keď sú splnené podmienky.

Krásna Európa – unesená od svojich zhýralých frajerov, ktorí ju zahŕňali skázonosným prepychom, poviazaná kniežaťom mocností povetria – bolestne vzdychala a túžobne vyzerala v trpezlivom očakávaní na takýchto synov Božích, v nádeji, že bude oslobodená z otrockej služby porušenia vykúpením svojho tela, do slobody slávy detí Božích.

Ó, Európa, dnes stojíš na križovatke a blízko je deň Pána Boha v „Údolí rozhodnutia“. Lebo podobne ako za čias Izraela po exode z Egypta, keď sa k nim stalo slovo Pána Boha skrze Mojžiša a oni odpovedali:

Všetko, čo hovoril Pán Boh budeme robiť.

Poznáme však, že chcenie je na hony vzdialené čineniu, a tak aj ľud Izraela, potom ako Mojžiš predlieval v prítomnosti Božej na vrchu Sinaj, zhromaždil sa a vyzval kňaza – Árona:

Vstaň a urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami!

Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.

A Áron im povedal aby postrhávali svoje zlaté náušnice, vzal ich od nich a zhotoviac formu, ulial podobu teľaťa. A ľud povedal:

Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme!

Pán Boh povedal Mojžišovi, aby zostúpil dolu! Lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud. Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.

Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Pána svojho Boha, a povedal, že prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? Prečo majú Egypťania hovoriť: Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme?

Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu. Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.

Pán Boh sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.

Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu a keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tancujúcich, rozhneval sa; odhodil dosky svedectva, ktoré dostal od Boha, a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť.

Mojžiš povedal Áronovi:

Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu?

Lebo Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im povolil uzdu, na škodoradosť ich protivníkov.

Keď sa Mojžiš vrátil k Pánu Bohu, povedal:

Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov.

Strpíš ešte ich hriech? Ak nie, tak ma vymaž zo svojej knihy, ktorú píšeš!

Pán Boh však Mojžišovi povedal, že zo svojej knihy vytrie toho, kto zhrešil proti nemu. A aby šiel a viedol ľud na miesto, o ktorom mu povedal. Anjel Boží pôjde pred ním. Keď však príde deň jeho navštívenia, potrestá ich za ich hriech.

Pán Boh vie, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach. Človek, ktorého dni sú ako tráva, kvitne ako poľný kvet; sotva ho vietor ovanie, už ho niet, a ostáva po ňom prázdne miesto.

Úbohý ja človek!

Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?

Lebo čo robím, neuznávam. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý. Potom to však nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.

Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro. Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho. Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.

Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo. Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.

Pán Boh je však milostivý a milosrdný, zhovievavý a bohatý na milosť. Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa previnení. Ako vysoko je nebo nad zemou, tak jeho milosť prevyšuje tých, čo sa ho boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše neprávosti.

Ako sa otec zmilováva nad synmi, tak sa Pán Boh zmilováva nad tými, čo sa ho boja, a jeho spravodlivosť spočíva na detných deťoch, na tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a pamätajú na jeho príkazy, aby ich plnili.

Poznáme aj skúsenosť apoštola Petra, ktorý povedal Ježišovi, že aj svoj život položí za neho. Ježiš však vie ako sme utvorení, a povedal Petrovi, že kohút ešte ani nezaspieva, a ty ma tri razy zaprieš!

Ježiš následne svojich priateľov povzbudzoval slovami:

Nech sa neľaká vaše srdce!

Veríte v Boha, verte aj vo mňa.

Ja som cesta i pravda i život.

Nik nepríde k Otcovi, len skrze mňa.

Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne.

A preto teraz už niet žiadneho odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti.

Nakoľko, čo bolo nemožné zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre príčinu hriechu a odsúdil hriech v tele, aby sa naplnila právna požiadavka zákona v nás, ktorí žijeme nie podľa tela, ale podľa Ducha.

Lebo tí, čo žijú podľa tela, myslia na telesné veci, tí však, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A telesne zmýšľať je smrť, ale myseľ Ducha vedie k životu a pokoju. Pretože telesná myseľ je nepriateľstvom voči Bohu – nepodriaďuje sa totiž Božiemu zákonu, a ani sa podriadiť nemôže.

A tak tí, ktorí sa stotožňujú s telom, nemôžu sa páčiť Bohu. Teda priatelia, dlžníci sme nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali svoju vlastnú telesnosť s jej vášňami a žiadosťami.

Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ak však je Kristus v nás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je životom pre spravodlivosť. Ak teda v nás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, tak ten, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, oživí aj naše smrteľné telá svojím Duchom, ktorý prebýva v nás.

Neprijali sme predsa ducha otroctva, aby sme opäť žili v strachu, ale vzali sme ducha synovstva, v ktorom voláme:

Ocko, Otče!

Sám ten Duch spolu svedčí s našim duchom, že sme deťmi Božími. A ak deťmi, teda aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. Lebo tak usudzujme, že utrpenia terajšieho času nie sú hodné ani len prirovnania k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.

Ó, človeče, rozhodneš sa prijať pečať Božieho Mena (El Šadaj) v tej podobe, ako ho Boh položil na svoje mesto Jeruzalem – v tvare hebrejského písmena ש (Šin), ktorá vystihuje dokonalú jednotu tých troch, ktorí sú v jedno:

Láska Otcova, milosť Pána Ježiša Krista a spoločenstvo Svätého Ducha.

A tento jeden Boh podáva teraz všetkým ľuďom vieru, nádej a lásku, to troje, a najväčšia z nich je láska.

ש – Šin – Šadaj, El Šadaj – Boh majúci všetku moc

Preto nám bolo tiež oznámené, že nikto, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie:

Prekliaty Ježiš!

A nikto tiež nemôže povedať:

Ježiš je Pán, iba ak v Svätom Duchu.

Áno, sú rôzne dary milosti, ale ten istý Duch; áno, sú rôzne služby, ale ten istý Pán; áno, sú rôzne pôsobnosti, ale ten istý Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Jednému každému sa však dáva prejavovanie Ducha na všeobecný úžitok.

Alebo ó, človeče, necháš si napáliť na svoju DNA tú napodobeninu a úbohú náhražku pečate Božej, ten biľag šelmy majúci symboliku troch hebrejských písmen ווו (Wav), ktorý zároveň poukazuje na spolčenie sa tých troch:

Pýchu satanovu, zákernosť človeka neprávosti – syna zatratenia a manipuláciu falošného mediátora.

Týmto trom je otcom diabol, ktorý bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je klamár a otec lži.

A prichádza, len aby ukradol, zabil a zničil, použijúc pritom starú osvedčenú taktiku, ktorú charakterizuje príslovie: Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Už dnes sa slová „mier a bezpečnosť“ skloňujú vo všetkých pádoch v prejavoch lídrov a významných svetových elít. Takýto stratég je ten Zlý a svet bude fascinovaný jeho geniálnym posolstvom o pokoji, o mieri, a všeobecne vznikne dojem, že aj tento gordický uzol je konečne rozťatý.

Vystúpi ako dlho očakávaný záchranca z biedy, ako nadčlovek, ktorý sa bude zdať schopným zvládnuť i najpálčivejšie problémy ľudstva a dotiahne započatý proces globalizácie do absolútneho konca, a celý svet ním bude nadšený a bude ho oslavovať:

Politická uniformita ako dôsledok servilnosti verejných činiteľov;

Nová ekonomická štruktúra svetového hospodárskeho komplexu ako zavŕšenie medzinárodnej hospodárskej integrácie a transformácie národných ekonomík;

Unitárne celosvetové náboženstvo ako konštrukt ekumenického dialógu a náboženského synktretizmu.

To krátke obdobie „pokoja“, zdanlivého blahobytu a všeobecnej bezpečnosti je však len podlým klamom. Človek neprávosti – syn zatratenia je a zostane zvodcom Európy aj národov sveta, zvodcom pre Izrael a zvodcom všetkých neveriacich a stratených ľudí. Pravý mier a pokoj je bez Boha úplnou utópiou, a už vôbec nie v ríši bezzákonného bezbožníka, ktorý sa protiví Bohu.

Tento bezbožník príde ako satanov nástroj a vyzbrojený satanskou mocou bude konať všelijaké klamstvá a lživé zázraky, aby oklamal tých, ktorí neprijali lásku k pravde a uberajú sa do záhuby, lebo odmietli pravdu, ktorá ich mohla zachrániť. Preto na nich Boh dopustí silu zvodu, aby uverili lži a tak zožnú spravodlivé odsúdenie všetci, čo neverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.

Teda, nepohŕdajme Božou milosťou a zmierme sa s Bohom. Boh v Kristovi zmieril svet so sebou, nepočítajúc ľuďom ich previnenia a uložil nám ohlasovať Slovo zmierenia.

A On hovorí:

V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol.

Pozri, dnes je čas práve príhodný, pozri, dnes je deň spasenia!

Priatelia, dávajme si pozor, pokiaľ trvá toto dnes, aby nikoho nezatvrdilo mámenie hriechu. Keď je povedané:

Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure.

Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli tí mnohí, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? A na koho zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili a ktorých telá popadali na púšti? A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neposlúchali? Vidíme teda, že nemohli vojsť pre neveru.

Ako už bolo povedané:

Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.

Usilujme sa teda vojsť do jeho odpočinku, aby nik nepadol, nasledujúc takýto príklad neposlušnosti.

A preto hovorí:

Prebuď sa, ty, čo spíš, a vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!

Lebo je to Boh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista. Ďakujeme ti Otče skrze Ježiša Krista, nášho Pána a Boha!

Použité pramene:

Biblia, Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy

Publikácia: Oheň probuzení, Wesley L. Duewel

Publikácia: Čo bude s týmto svetom? Joachim Langhammer

Vyučovanie: Človek a dva stromy, Prúd života (http://www.prud.sk/clovek-dva-stromy-2)