Oheň je hrozný i vábivý zároveň. Zažili sme to už, keď sme videli horiaci dom. Bolo to strašné, ale aj fascinujúce. Pohanskí Gréci mali povesť, ktorá rozprávala o tejto dvojakej povahe ohňa. Oheň vraj pôvodne patril bohom, ale Prométheus ho ukradol. Tak je oheň božský, a predsa na ňom lipne rúhavý hriech.
Tak tomu bolo aj s ohňom, ktorý v noci pred Ježišovou smrťou horel na nádvorí veľkňažského paláca a zohrieval mrznúcich, ktorí sa prizerali Ježišovmu utrpeniu. Vábil Petra: Poď predsa sem! Nebuď taký úzkostlivý, s dôverou sa zamiešaj medzi bezbožnú čeliadku. Tu je teplo a dozvieš sa tu najčerstvejšie novinky!
A zrazu je to ako v divadle. Na javisku jedna divoká scéna strieda druhú. A Peter sa ako divák posadil do tohto hľadiska.
Čo teraz Peter zažije? Doslova je povedané: Chcel vidieť koniec toho príbehu. Koniec však neuvidel, lebo Ježišovým zajatím sa začal príbeh, ktorý dodnes neskončil. Ježiš bol ukrižovaný, pochovaný a vzkriesený. Zaujal trón u Otca. Od tej doby Otec skrze Ducha Svätého priťahuje hriešnikov k svojmu Synovi. Ten príbeh pokračuje do večnosti, až nastane nový svet, v ktorom Boh zachráneným zotrie z očí každú slzu, a smrti už viacej nebude, ani smútku, ani náreku, ani bolesti už viac nebude, lebo ten prvý sa pominul. A On sám, ich Boh, bude prebývať s nimi, a oni budú jeho ľudom.
Peter nielenže neuvidel „koniec“, na ktorý bol zvedavý. Stalo sa niečo oveľa viac – zrazu bol sám vtiahnutý do deja. Bol napadnutý žoldniermi. Zaprel u toho ohňa svojho Spasiteľa, padol stanúc sa predmetom ľudského posmechu, a odhalil sám seba ako načisto strateného.
Keď mu potom vzkriesený Pán Ježiš ukázal, že dielo kríža je dielom zmierenia, uveril a stal sa svedkom Ukrižovaného. Nie, nezostal dlho divákom. Stal sa spoluúčastníkom. Dokonca sám neskoršie zomrel tiež na kríži, keď bol pre vieru Ježišovu ukrižovaný dolu hlavou. Ježišove utrpenie neznáša divákov. Ak nie sme vtiahnutí do diania ako Peter, stávame sa zatvrdenými. V každom prípade sa s nami a v nás niečo deje.
Vo svete planie mnoho takých ohňov. Na to asi myslel Peter, keď písal o zvedených: Ak teda tí, ktorí poznaním … Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova sa do nich zapletú … bude ich koniec horší ako začiatky.
Noc nad Jeruzalemom. Všetko spí. Len vo veľkňazovom paláci horia svetlá. Tu stojí zviazaný Ježiš pred veľradou ako obžalovaný. Na dvore horí oheň, pri ktorom sa ohrievajú čakajúci drábi. Tento oheň je znamením pre nepokoj, ktorý Ježiš priniesol do sveta. Bez Ježiša by títo drábi ležali vo svojich posteliach. Bez Ježiša by sa Riman Pilát mohol budúce ráno vyspať. Teraz musel zavčasu vstať, aby zaujal voči Ježišovi stanovisko. Bez Ježiša by mohol vplyvný muž menom Saul po niekoľkých zasadaniach pokojne spať. Keď sa však stretol so vzkrieseným Pánom Ježišom, volal veľmi znepokojený v osamelej izbe v Damašku k Bohu, aby ho milostivo zachránil pred večným hnevom a súdom.
Bez Ježiša by dnes tisíce ľudí zostávalo v spánku hriechu a samospravodlivosti, ale teraz vyznávajú: Skrze Neho sme boli prebudení zo spánku a privedení k novému životu zmierení s Bohom. Bez Ježiša by snáď bol svet dnes veľmi pokojný. Takto však dozrieva apokalyptickými búrkami k druhému príchodu Pána Ježiša v sláve.
Pán Ježiš tento úbohý svet voviedol do svätého nepokoja, keď roznietil svoj oheň a priniesol meč rozdelenia.
Áno Ježiš, Boh pravdivý a Život večný! Ďakujeme, že Tvoje slovo rozpaľuje naše srdcia ohňom Tvojej svätosti.
Áno Ježiš, Boh pravdivý a Život večný! Ďakujeme, že Tvoje slovo rozsudzuje myšlienky a úmysly nášho srdca, lebo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč.
Použité pramene:
Biblia,
publikácia: 365xON, Wilhelm Busch.
Celá debata | RSS tejto debaty