Mnohí ľudia vystavení tvárou v tvár strašnému ničeniu a zabíjaniu sa pýtajú: Kde je ten spravodlivý Boh?! Prečo nezasiahne?! Nuž, keď sa pozrieme do histórie, kedy Boh globálne priamo zasiahol do diania na Zemi, zistíme, že sa jednalo o situácie:
1. Hrozilo nezvratné porušenie ľudstva, oproti stavu, ako Boh človeka stvoril.
2. Hrozilo zmarenie Božieho plánu záchrany človeka.
A hneď ďalšia otázka sa tlačí na jazyku: Prečo Boh takto ohraničuje svoje konanie? Nuž, Boh človeka postavil do výnimočnej pozície tým, že ho utvoril na svoj obraz a podľa svojej podoby, a preto ho aj poveril vládou nad celou Zemou, a nad každým živým tvorom. Ruka v ruke s týmto osobitým postavením ide samozrejme aj zodpovednosť spočívajúca na ľudstve za to, čo sa na Zemi deje.
K tým všeobecne známym Božím zásahom, ktoré boli tiež pragmaticky potvrdené aj mnohým svedectvom hmotného či nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, patrí nesporne:
pád Babylonskej veže so zmätením jazykov,
celosvetová potopa s Noachovou archou,
súd nad mestami Sodoma a Gomora,
exodus Izraela z Egypta vrátane 10-tich Božích rán,
prechod Izraela cez Červené more,
desať Božích prikázaní prijatých Mojžišom na hore Sinaj v Arábii,
vstup Izraela do zasľúbenej zeme Kanaánu – dnešný Blízky východ.
Táto zjavná intervencia Stvoriteľa do záležitostí ľudstva na Zemi, majúca nesporne tiež podobu očisťujúcich súdov, bola cieľavedomým budovaním míľnikov, ktoré smerovali k vyvrcholeniu Božieho predstavenia sa človeku na Zemi.
Tým vrcholom je Golgota, kde Človek Kristus Ježiš – jednorodený Syn Boží, poslušný svojmu Nebeskému Otcovi, prijal podobu sluhu a stal sa baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta.
Golgota je tým vyvrcholením plánu spásy, kedy Boh vykonal konečný rozsudok nad starým človekom Adamovského pokolenia zotročeného diablom, keď ho Boh spolu ukrižoval s Kristom, a kde tým posledným Adamom bol samotný Ježiš, a ktorý sa po svojom vzkriesení stal oživujúcim Duchom. A každému človeku, ktorý prijal Krista, On sám v ňom spôsobuje umŕtvovanie údov hriechu resp. On ten Duch je v človeku životom pre spravodlivosť.
Je zrejmé, že spomínané priame zásahy samotného Boha sa odohrávali v spojitosti s Izraelom. A Boh sa tým ani netají, veď sám seba nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba t.j. Izraela. A tiež nie je žiadnym tajomstvom, že vznik židovského národa bol neodškriepiteľne plánom vševládneho Boha, ktorý vo svojej zvrchovanosti oslovil a do svojej služby povolal Abrama, ktorý sa stal už ako Abrahám praotcom viery a prvým patriarchom židovského národa.
Boh ukázal Abrahámovi už v týchto ranných dobách zárodku Izraela, že ten veľký národ, ktorý skrze neho povstane bude Božím nástrojom k obnove človeka a k požehnaniu mnohých národov.
Jednoznačne to potvrdil aj Ježiš Nazaretský, jednorodený Syn Boží, ktorý bol naplnením Božieho zasľúbenia daného Abrahámovi, keď sa narodil ako potomok v rodovej línii praotca viery Abraháma, a potom ako vyhlásil: Spása je zo Židov!
Keď sa prenesieme ponad stáročia až do dnešných dní, či nedávnej histórii zistíme, že Božia ruka sa neodtiahla od reálnych skutkov na svetovej scéne, ku ktorým sa Boh zaviazal vo svojej zmluve s Abrahámom a jeho potomstvom, a ktoré je zapísané v Božom slove.
Takto hovorí Pán a Boh (Ezechiel 36. 22-24, 37. 28):
Nie pre vás to robím, dom Izraelov, ale pre meno svojej svätosti, ktoré ste poškvrnili medzi národmi, kam ste prišli. Ale posvätím svoje veľké meno, poškvrnené medzi národmi, ktoré ste poškvrnili medzi nimi, a poznajú národy, že ja som Pán a Boh, hovorí Pán a Boh, keď sa posvätím vo vás pred ich očami.
Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých krajín a dovediem vás do vašej zeme. A tak poznajú národy, že ja som Pán a Boh, ktorý posväcujem Izrael, keď bude moja svätyňa v ich strede na veky.
Veru, neurobí Pán a Boh nič bez toho, pokiaľ nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom prorokom. (Ámos 3. 7)
Zhromaždenie národa Izrael po takmer 2000-ročnom období utrpenia a prenasledovania je zjavným prejavom Božej vôle a konaním pravice Božej v dnešnej epoche:
Božia ruka mocne spočinula nad svetom, a tak vôbec od r. 1870 mohli prví židovskí osadníci vstúpiť na palestínsku pôdu!
Božia ruka mocne spočinula nad svetom, a tak do r. 1948 bolo v Palestíne vyše 600 tisíc Židov, práve toľko bojaschopných mužov vyšlo voľakedy z Egypta pod Mojžišovým vedením!
Božia ruka mocne spočinula nad svetom, a tak Valné zhromaždenie OSN schválilo r. 1947 rozdelenie Palestíny, a tým mohol vzniknúť novodobý štát Izrael!
Kto kedy niečo také počul? Kto kedy niečo také videl? Či sa azda zrodí zem za jeden deň? Či sa naraz narodí celý národ? Keď hľa, Sion ešte len začal pracovať k pôrodu, a už aj porodil svojich synov! (Izaiáš 66. 8)
Božia ruka mocne spočinula nad svetom, a tak Izrael zostal neporazený a dospel k víťazstvu v doterajších strašných vojnách aj napriek presile nepriateľov!
Božie jednanie za Božím jednaním sa aj v súčasnosti odohráva na pôde Svätej krajiny-Eretz Izraela. Nedá sa nevidieť, že Boh opäť koná uprostred svojho ľudu. Žiadna moc sveta nemôže zničiť Izrael. Pán a Boh je „ohnivým múrom okolo Jeruzalema (Zachariáš 2.5). On sám ako stráž „táborí okolo svojho domu“ (Zachariáš 9.8).
Keď sa pozrieme dnes na okolnosti, v ktorých sa Izrael ocitol, vidíme, že mnoho okolitých národov je presiaknutých nenávisťou radikálneho Islamu voči Izraelu, na ktorých čele sú teroristické organizácie ako Hamas, Hizballáh, Húsiovia, Iránske revolučné gardy, Islamský štát, Moslimské bratstvo, al-Káida, a pod. Koncentrácia zbraní v celom tomto regióne je obrovská, a aj celosvetová verejná mienka na základe štvavej mediálnej kampane proti Izraelu napovedá, že sa schyľuje k naplneniu Božieho slova:
Prorok Ezechiel hovorí o mohutnej invázii, ktorá sa uskutoční „na konci rokov/dní“. Obrovské vojsko „z najvzdialenejších oblastí severu“ sa vydá a „pôjde hore na môj ľud Izraela,“ zjavuje Boh prorokovi (Ezechiel 38 a 39). „Privolám však proti nemu všetky druhy hrôzy,“ znie výrok Pána a Boha, „každý meč sa obráti proti vlastnému bratovi.“ „Morom a krviprelievaním sa budem s ním súdiť. Povodeň, krupobitie, oheň a síru zošlem na neho i na jeho hordy, aj na mnohé národy, ktoré budú s ním. Dokážem svoju veľkosť i svätosť a dám sa poznať pred očami mnohých národov, a potom poznajú, že ja som Pán a Boh.“
Ježiš vo svojej dobe tiež prvotne čelil opakovane verbálnym útokom najmä zo strany farizejov, čelných to predstaviteľov moci vtedajšej spoločnosti. Pri jednej z týchto konfrontácií im Ježiš povedal:
Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, práve ten sa stal hlavou uhla. Od Pána sa to stalo a je to divné v našich očiach?
Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie.
A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padol, toho rozdrví.
V našich dňoch je podobnou výstrahou slovo proroka Zachariáša:
Jeruzalem urobím priťažkým kameňom pre všetky národy. Všetci, ktorí ho budú dvíhať, porania sa do krvi, hoci sa zhromaždia proti nemu všetky národy.
A je nám oznámené, že keď príde na rad súd nad národmi, príde k ostrému rozdeleniu, a meradlom tohto Božieho súdu nad národmi sveta bude jednoznačne ich správanie voči izraelskému národu.
Všetkým národom, ktoré preukázali milosrdenstvo voči Izraelovi a ujímali sa po tisícročia prenasledovaných a štvaných židovských duší, prejaví tento spravodlivý Sudca kvôli svojim „najmenším bratom“ práve také milosrdenstvo a pozve ich ako požehnaných Otca do Mesiánskej ríše pokoja (Matúš 25.34).
Avšak všetky ostatné národy, ktoré boli naplnené nenávisťou voči Izraelu, čím vyjadrili zároveň aj svoju nenávisť voči samotnému Kráľovi kráľov, idú hneď „do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“ (Matúš 25.41).
Mocipáni, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť!
S bázňou počúvajte a zachovávajte Božie slovo. Pokorte sa pod mocnú ruku Božiu, aby sa nerozhneval a aby ste nezaviedli svoje národy na cestu zahynutia, lebo skoro vzplanie jeho hnev.
Šťastné národy, ktoré našli svoje útočisko v pravom Bohu! (Žalm 2)
Použité pramene:
Biblia,
publikácia: Čo bude s týmto svetom?, Joachim Langhammer.
Pekne napísané. ++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty