Milan Lehotský

Počas dlhej dvojročnej vojny Izraela s Hamasom sa obvinenia z „genocídy“ bezhlavo hádzali proti židovskému štátu z mnohých strán – vrátane predstaviteľov OSN a významných svetových lídrov.

Jedným z nedávnych príkladov bola rezolúcia Medzinárodnej asociácie vedcov zaoberajúcich sa genocídou (IAGS), ktorá sa ukázala ako hanebný, tajný pokus malej kliky antisemitských členov tejto organizácie oklamať svet pod falošnou akademickou zámienkou.

Takéto ľahkovážne používanie obvinenia z genocídy proti židovskému štátu podkopáva cenné mechanizmy medzinárodného práva, vytvorené na ochranu pred týmto najťažším zločinom. Odhaľuje aj pokrytecké a zlomyseľné úmysly tých, ktorí sa snažia poškodiť Izrael.

Genocída je právom nazývaná „zločinom všetkých zločinov“.

V Dohovore OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 sa definuje ako činy spáchané „s úmyslom zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“. Kľúčovým prvkom je špecifický úmysel (dolus specialis) vyhubiť chránenú skupinu len preto, kým je.

Táto definícia vznikla bezprostredne po holokauste, keď nacistický režim systematicky usiloval o vyhladenie židovského národa v Európe. Odvtedy sa právne použila pri hrôzach ako masakre v Rwande, Bosne či v Darfúre. Koncept genocídy bol preto vedome definovaný presne a úzko, aby sa zabránilo jeho ľahkému zneužívaniu na politické účely.

Dnes však čoraz častejšie vidíme, že obvinenia z „genocídy“ sa stali rétorickou zbraňou v globálnej debate, najmä proti Izraelu. Takéto zriedenie a prekrúcanie pojmu je urážkou histórie aj skutočných obetí tohto strašného zločinu.

Pre židovský národ majú obvinenia z genocídy ešte hlbší, dvojaký význam. Tieto obvinenia sú nielen očividne nepravdivé, ale tiež bolestne skresľujú utrpenie Židov počas holocaustu, bagatelizujú túto nesmiernu katastrofu a zároveň Izraelcov stavajú do role nacistov.

Z nasledovných dôvodov je možné jednoznačne dospieť k záveru, že obvinenia z genocídy v Gaze sa na Izrael nemôžu vzťahovať:

1. Chýba konkrétny genocídny úmysel:
Dohovor z roku 1948 vyžaduje jasný dôkaz zámeru zničiť celý národ. Neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz, že Izrael chce vyhubiť všetkých obyvateľov Gazy; jeho cieľom je poraziť teroristické hnutie Hamas, ktoré začalo súčasnú vojnu masakrom a únosom rukojemníkov 7. októbra 2023.
2. Vojna by sa skončila prepustením rukojemníkov:
Izrael jasne uvádza, že vojna by sa mohla skončiť už zajtra, keby Hamas prepustil zvyšných izraelských zajatcov, súhlasil s odzbrojením a vzdal sa kontroly nad Gazou. Genocídy nekončia takýmito ponukami mieru.
3. IDF varuje civilistov a umožňuje evakuácie:
Izraelská armáda pravidelne posiela varovania pred leteckými údermi – cez SMS, telefonáty, letáky aj sociálne siete – a vytvára humanitárne koridory. Takéto postupy sú nezlučiteľné s genocídou.
4. Zodpovednosť medzinárodného spoločenstva v uväznení obyvateľov Gazy na bojisku: Rastúci počet obetí v Gaze znepokojuje všetkých, ale nemožno všetko zvaľovať na Izrael. Medzinárodné spoločenstvo v skutočnosti nesie za túto situáciu časť zodpovednosti tým, že svojhlavo trvá na tom, že všetci palestínsky civilisti v Gaze musia zostať na bojisku, a nesmú sa evakuovať do bezpečia. Jednalo sa o bezprecedentný čin v histórii vedenia moderných vojen a len skomplikoval úsilie Izraela o konfrontáciu a porážku Hamasu, ktorého vlastnou cielenou stratégiou je zneužívať obyvateľov Gazy ako ľudské štíty.
5. Lekárska pomoc a evakuácia detí:
Izrael koordinoval prevoz stoviek vážne chorých palestínskych detí na liečbu do Abú Zabí, Talianska a iných krajín – čo svedčí o humanitárnom záujme a nie o ničení.
6. Spôsob vedenia boja neukazuje na zámer vyhladiť populáciu:
Civilné obete sú tragické, ale izraelská taktika – cielené zásahy, presnosť, varovania – ostro kontrastuje s bezhlavým vyhladzovaním, ktoré definuje genocídu.
7. Zložitý právny štatút a čakajúci prípad na Medzinárodnom súdnom dvore: Medzinárodný súdny dvor v súčasnej dobe prejednáva obvinenie z genocídy proti Izraelu a zatiaľ vydal nariadenie Izraelu, aby zabránil možnosti genocídy, ako predbežné opatrenie. Nejednalo sa o konečné rozhodnutie a prípad je v procese jednania. 
8. Vládne zistenia a akademické analýzy:
Niektoré vlády, vrátane Spojeného kráľovstva, starostlivo skúmali fakty a dospeli k záveru, že Izrael v Gaze genocídu nepácha. Nezávislé štúdie ďalej spochybňujú obvinenie z genocídy tým, že odhaľujú chybné údaje o obetiach a absenciu dôkazov o systematickom cieli likvidovať populáciu.
9. Izrael zabezpečuje dodávanie potravín a pomoci:
Od 7. októbra denne prechádza do Gazy priemerne 300–320 kamiónov s potravinami, liekmi a zásobami. Gaza Humanitarian Foundation rozdeľuje 1,2 milióna jedál denne. Izrael taktiež umožnil prístup k vode a elektrine pre hlavnú odsoľovaciu stanicu v Gaze. Takéto kroky nezodpovedajú genocídnemu úmyslu.
10. Populácia Gazy neklesá:
Napriek tisícom obetí vojny počet obyvateľov Pásma Gazy neklesol; narodili sa desaťtisíce detí. Demografické údaje odporujú tvrdeniam o vyhladzovaní.

Na rozdiel od Izraela má Hamas jasný genocídny úmysel.

Hamas sa naopak nielenže chová genocídne, ale svoj genocídny úmysel otvorene prehlasuje. Charta Hamasu obviňuje židovský národ zo snahy ovládnuť svet, ktorý považujú za právoplatný osud iba pre moslimov, a preto sú Židia vnímaní ako neúprosný nepriateľ. Charta Hamasu vo svojej arabskej verzii stále potvrdzuje, že je ich náboženskou povinnosťou zničiť židovský národ kvôli neustálej vojne, ktorá medzi moslimami a Židmi existuje až do Súdneho dňa. Charta v skutočnosti výslovne cituje islamský hadís (tradíciu), ktorý prehlasuje toto víťazstvo nad Židmi ako predpoklad konca dní.

Hamas reálne považuje masaker zo 7. októbra za čiastočné naplnenie tohto hadísu. Predstavitelia Hamasu sa preto zaviazali, že tieto útoky budú opakovať znovu a znovu – hrozbu, ktorú je potrebné vnímať vo svetle tejto temnej apokalyptickej vízie.

Zverstvá Hamasu – vraždy, mučenie, únosy a znásilnenia – sú priamym dôsledkom tejto genocídnej ideológie. A naviac ich stratégia využívania palestínskych civilistov ako živé štíty dokazuje, že Hamas pestuje kultúru smrti, kde sa neštíti obetovať svojich vlastných ľudí, aby presadil svoju diabolskú vec.

Záver
Obvinenia, že Izrael pácha genocídu v Gaze, neobstoja pri poctivom a faktickom preskúmaní. Vo svetle pravdy je to len ďalšia z dlhej litánie krvavých urážok na cti židovského štátu a národa. Vojna v Gaze je veľmi intenzívna, komplikovaná a stresujúca pre všetkých zúčastnených, najmä s ohľadom na prítomnosť izraelských rukojemníkov, držaných Hamasom v rozsiahlej sieti teroristických tunelov.

No Izrael – vydávaním varovaní pred útokmi, uľahčovaním humanitárnej pomoci a ponukou na mier výmenou za prepustenie rukojemníkov – koná v úplnom rozpore s genocídnym úmyslom. Tieto fakty sú však v príkrom kontraste s Hamasom, ktorého zakladajúca charta, rétorika a činy otvorene usilujú o zničenie židovského národa.

Globálne spoločenstvo musí uznať túto drsnú realitu, a malo by prestať zamieňať obete s agresormi, a pomenovať pravý zdroj genocídnej hrozby, ktorou je Hamas.

Pramene:

Spracované podľa článku z 25. septembra 2025 / JNS „Nie je to Izrael, ktorý by mal byť obviňovaný z genocídy“, David Parsons, hovorca ICEJ, pre Jewish News Syndicate https://lnk.sk/dhaey