Založ si blog

Liek je v potrave

Ak chcete, môžete ma nazvať „buričom“. Zrazil som váženého Louise Pasteura z podstavca. Takto to vyjadruje v publikácii „V potrave je liek“ Dr. Henry G. Bieler a ďalej píše: Dlhoročné pozorovania a laboratórne pokusy ma naučili, že bacily nie sú príčinou nemocí. Bacily sú iba ich sprievodným javom. Má ich v sebe každý, ale rozmnožiť sa môžu len keď sa určitá telesná funkcia poruší.

Každá nová myšlienka, ktorá sa v medicíne objaví, otvára cestu do novej oblasti skúmania. To, že som prestal podávať chemické liečivá a odklonil sa od teórie bacilov, mi otvorilo nové cesty, umožnilo mi objaviť nové metódy odstraňovania škodlivín z tela. Stručne povedané je moje presvedčenie asi takéto:

Zlá výživa spôsobuje choroby, správna výživa choroby lieči, s touto tézou som sa často dostal do príkreho rozporu so školskou medicínou.

Podujal som sa hľadať nové metódy vylučovania jedovatých látok. V Spojených štátoch i v Európe som študoval, ako by sa k tomu dali využiť žľazy s vnútornou sekréciou, predovšetkým pečene, nadobličiek, štítnej žľazy a podväzku mozgového (hypofýzy). Odtiaľ ma moja medicínska zvedavosť priviedla k štúdiu škôd, ktoré telu pôsobia rôzne stimulujúce požívatiny a nepožívatiny, ako napr. soľ.

Dôvod prečo som prestal s podávaním chemických liečiv, spočíval z veľkej časti v tom, že som si postupne overil starú, prastarú medicínsku pravdu, že totiž príroda je najlepším lekárom, nakoľko využíva prirodzené obranné schopností tela. To platí bezo zmeny:

stále ešte je príroda schopná vyliečiť väčšinu nemocí, ak sa jej k tomu poskytne príležitosť. Úlohou lekára je jej v tom napomáhať – spolupracovať so silami prírody a podporovať ich, nie hrať hlavnú úlohu.

V prírode neplatí žiadne „ K zdraviu ľahko a rýchlo“, príroda potrebuje svoj čas, pracuje pomaly, ako rastie strom – každý deň po kúsku. Príroda sa neponáhľa, aby postavila chorého človeka alebo zviera čo najrýchlejšie na nohy, dáva si záležať na pomalom a pokojnom uzdravovaní. Choré zvieratá odpočívajú alebo spia a neprijímajú potravu, dokiaľ nie sú zdravé.

Je snáď pochabé očakávať, že príroda urobí to isté i pre chorého človeka, ak sa jej dá príležitosť?

Pretože som o tom nepochyboval, neriadil som sa príkladom lekárov, ktorí chorého a vyčerpaného človeka kŕmia silno pôsobiacimi toxickými liekmi, a potom sú nútení použiť zase ďalšie, aby pacienta „z tých liekov vyliečili“. Ja som miesto toho nechal svojich pacientov „postiť“, predpisoval som im zeleninové polievky a riedené ovocné šťavy, aby ich vyčerpané orgány mali možnosť zbaviť sa balastu – a uzdravili sa sami.

V priebehu svojho päťdesiatročného pôsobenia ako praktický lekár som došiel k trom základným záverom, týkajúcich sa príčin a liečby chorôb. O nich pojednáva kniha, ktorú vám predkladám.

Prvým z týchto záverov je, že bacily nie sú hlavnou príčinou chorôb. Podľa môjho názoru je choroba určitý druh otravy krvi, ktorá spôsobuje oslabenie a rozklad buniek, a tým umožňuje rozmnoženie a inváziu bacilov.

Druhý záver, ku ktorému som dospel, je ten, že podávanie liekov je skoro vo všetkých prípadoch škodlivé. Chemické lieky majú často závažné vedľajšie účinky a vyvolávajú nezriedka nové onemocnenia. Sporná úľava, ktorú pacientovi poskytujú, je v najlepšom prípade len prechodná. Pri tom počet liekov na trhu rok čo rok stúpa, lebo každý farmaceutický podnik produkuje svoje vlastné obmeny osvedčených prostriedkov. Len máloktorý lekár si je plne vedomý potenciálnej nebezpečnosti všetkých týchto medikamentov.

Tretí môj záver je ten, že choroby možno liečiť správnym používaním vhodných potravín. Toto konštatovanie sa môže na prvý pohľad zdať príliš zjednodušené, ja som však k nemu dospel intenzívnym štúdiom veľmi zložitej oblasti:

koloidnej chémie a chemického chovania orgánov sekrécie.

Tieto závery sú podložené výsledkami pokusov a pozorovaní, ktoré som nazhromaždil za roky úspešnej liečby svojich pacientov. V nutných prípadoch som sa i ja občas uchyľoval k chemickým liekom, ale naozaj len výnimočne. Namiesto toho som sa snažil pacientom na ich trápenie s chorobami predpisovať lieky, ktoré pripravila sama príroda. Táto kniha pojednáva o tom, čo pokladám za najlepšiu stravu a najlepšiu medicínu.

Moja liečebná metóda je kombináciou dlho zanedbávaných medicínskych právd s modernými laboratórnymi technikami a kladie dôraz na zdravie a nie na chorobu.

Zatiaľčo iní lekári chápu choroby, telesné ťažkosti a rôzne degeneračné príznaky ako prirodzený stav v pokročilom veku, ja na ne hľadím ako na dôsledok neprirodzených životných zvykov, príliš kalorickej stravy a povzbudzujúcich prostriedkov. Nikdy som pacientom netáral, ako majú s artritídou, astmou, vredmi alebo migrénou „žiť“, ale ako sa ich majú raz navždy zbaviť.

V priebehu svojej päťdesiatročnej praxe som mal jediný cieľ:

zbaviť ľudí nemocí, ktorými trpia, a ochrániť sa pre ďalšími.

Napriek tomu ku mne pacienti – sklamaní z nespočetného množstva piluliek, kvapiek, injekcií a operácií – prichádzajú v nekonečnom prúde. Ak sa naučia spolupracovať s prírodou a nejednať proti nej, budú sa s nimi môcť s radosťou rozlúčiť.

Keby som sa vás opýtal, ktorí ľudia boli podľa vášho názoru najväčšími dobrodincami ľudstva, zahrňoval by váš výpočet nepochybne i francúzskeho chemika Louisa Pasteura, ktorý ako prvý vysvetlil, že pôvodcami chorôb sú mikroorganizmy – vírusy, ktoré sa prenášajú z jedného človeka na druhého.

Ale čo keď vám na to odpoviem, že s Pasteurovou teóriou vírusov nesúhlasím?

Povedať niečo proti ctenému Louisi Pasteurovi, „jednému z najdokonalejších mužov, akých kedy svetová veda mala,“ je pre mnohých spoločensky rovnako neprijateľné ako hanobenie vlastnej matky.

Moje výskumy (a rovnako mnohé výskumy urobené dávno predo mnou) viacmenej dokázali, že vírusová teória k vysvetleniu chorôb nepostačuje a že sa pasterizáciou mlieka ničí veľká časť jeho výživovej hodnoty. Vás však nepochybne od detstva učili, že choroby vznikajú výhradne pôsobením vírusov, a preto pre vás nie je ľahké sa tejto filozofie vzdať. Nie je pochýb, že i vás varovali pred požívaním nepasterizovaného mlieka.

Avšak už v roku 1893 hovoril John Shaw Billings, autorita v oblasti verejného zdravia:

Je dôležité si uvedomiť, že len prosté vniknutie vírusu do živého organizmu nevyvoláva nutne ich rozmnoženie a vznik choroby. Stav samotného organizmu má na to veľký vplyv…

Pasteur sa nepochybne dopustil unáhleného zjednodušenia, keď prehlásil, že jediným predpokladom epidémie je väčší alebo menší počet vírusov.

Aj keď sa dá uviesť mnoho dôkazov proti, veľká časť lekárov ešte stále prisahá na učenie o vírusoch a verí v potrebnosť liekov v boji proti nim. Poukazujú na to, že kiahne, záškrt, týfus a zápal pľúc boli porazené. To je neoddiskutovateľný fakt. Ale výskyt tak rozšírených chronických chorôb ako je rakovina, srdečné choroby, cukrovka, arterioskleróza, nefróza a hepatitída, vzrástol osemnásobne.

Lekárska veda síce uplatnením moderných liekov, antibiotík a imunizácie potlačila infekčné choroby, ale nie je schopná zmenšiť smrtiace pôsobenie iného typu chorôb, ktoré vzbudzujú rovnakú hrôzu.

Keď som sa dôkladne vysporiadal s dejinami medicíny, došiel som k presvedčeniu, že lieky nie sú cestou k obnoveniu zdravia. Čo bolo príčinou vychýrenosti Thomasa Sydenhama, onoho anglického priekopníka lekárstva sedemnásteho storočia? Prikláňam sa k názoru, že to bola určitá zmes zdravého rozumu a génia, ktoré mu vyniesli titul „anglického Hippokrata“.

Thomas Sydenham, definoval chorobu po mnohoročných skúsenostiach prostou vetou:

Choroba, nie je nič iného, ako snaha tela zbaviť sa látok, ktoré chorobu spôsobujú.

V jeho dobe bol čerstvý vzduch novinkou v medicíne, a dnes sú prechádzky na čerstvom vzduchu, prírodné kravské mlieko, čistá voda, prírodné nespracované a nekonzervované potraviny, nepostrekovaná zelenina a výživný celozrnný chlieb zase príliš prosté a nenáročné, než aby bolo možné ich velebiť ako nejakú „novú“ terapiu pri liečbe chorôb.

Tesne pred Pasteurom prehlásil Rudolf Wirchow:

Keby som mohol žiť svoj život znova od začiatku, zasvätil by som ho dokazovaniu toho, že vírusy vyhľadávajú svoju prirodzenú vlasť – choré tkanivo – a nie sú príčinou jeho choroby, rovnako ako napríklad komáre vyhľadávajú stojatú vodu, ale nie sú príčinou jej stojatosti.

Keď Pasteur predložil svoj efektný výklad vírusovej teórie, odhodila verejnosť, vrátane lekárov, s uľahčením Wirchowovu náuku. Hľa, prehlasovali sonórnym tónom hlbokého presvedčenia, v čom tkvejú skutoční démoni! Čo na tom, že človek ďalej lipne na svojich zlých zvykoch? Teraz môže mať čisté svedomie, pretože bojom proti vírusom dostal vzrušujúcu úlohu.

Môj spôsob liečby rozhodne vzrušujúci nie je. Je založený na zdravom ľudskom rozume a na moderných vedeckých výskumoch. Lenže Američania sú väčšinou muži činu. Keď ochorejú, chcú proti tomu niečo urobiť. Trebárs prehĺtať pilulky, alebo dať sa operovať alebo niečo podobné. Keď sa im povie, že sa majú vzdať liekov alebo potravín, ktoré ich dráždia, a umožniť telu, aby sa uzdravilo samo, začnú byť skeptickí a dostanú strach. A vyhľadajú lekára, ktorý niečo dá. Tak moderná medicína zavrhla prostú a nedramatickú liečbu chorôb zdravým spôsobom života, ako to doporučoval Hippokrates –

správnou výživou, pokojom a čerstvým vzduchom.

Tvrdenie, že choroba je dôsledkom otravy vo vlastnom tele, nie je pacientovi príjemné. Pasteurovo učenie o organizmoch z vonku ako pôvodcoch choroby sa prijíma ľahšie, pretože potom sa môže pacient ľutovať, že sa stal obeťou podlého nepriateľa a môže sa pýtať:

Prečo to muselo postihnúť práve mňa?

Stále znova vysvetľujem svojim pacientom:

Vaše bolesti a vaša choroba sú dôsledkom vašich vlastných chýb a medikamentov.

Trpíte, pretože zle volená, príliš dlho spracovávaná strava, obsahujúca naviac veľa umelých prísad a konzervačných prostriedkov, preplnila vaše telo jedovatými odpadovými splodinami, pretože prijímate mnoho povzbudzujúcich prostriedkov a príliš málo prírodných vitamínov zo zeleniny a ovocia.

Jedovaté látky, toxíny, ktoré sa vo vašom tele nahromadili, neblaho pôsobia na filtračné a vylučovacie orgány, ku ktorým patria v prvom rade obličky, pečeň, črevá a pokožka. Práve toxíny sú hlavnými vinníkmi, pravou príčinou choroby. Tie je potrebné odstrániť, ak má byť telo opäť zdravé.

Choroba, ako ju poznáme, nie je nič viac a nič menej ako heroické „úsilie tela zbaviť sa látok, ktoré ju vyvolávajú“.

To je prvý základný kameň, na ktorom som vybudoval svoj dom zdravia.

Heroický pokus tela“ tieto odpadové splodiny spáliť má za následok horúčku. A zmeny (spravidla deštruktívne) v orgánoch, ktoré v núdzových prípadoch zaskakujú, tvoria patológiu, t.j. prejavy a priebeh choroby.

Slová „zástupné vylučovanie v núdzových prípadoch“ vám pravdepodobne veľa nehovoria, dovoľujem si však prehlásiť, že to je ďalší uholný kameň v mojom boji proti chorobám.

Z môjho hľadiska je teda choroba neprirodzený proces vylučovania. Ak sa má urýchliť alebo uľahčiť prirodzený proces vylučovania toxických látok a teda obnoviť pacientovo zdravie, musí pacient buď: 1. úplne sa zdržať potravy (t.j. niekoľko dní alebo dlhšie sa postiť), alebo: 2. zdržať sa potravín, ktoré otravu vyvolali.

V mojich záznamoch je mnoho prípadov migrény a epilepsie, pri ktorých sa podarilo bolestivé príznaky zastaviť a telo sa uzdravilo. Toho bolo dosiahnuté tým, že pečeň bola zbavená preťaženia potravou, a bola teda schopná vyčistiť krv a obnoviť rovnováhu medzi podväzkom mozgovým, štítnou žľazou a nadobličkami.

Pri liečení migrény som zistil, že pri vylúčení cukru a škrobovín a zvýšením pomeru rôznych prírodných zložiek v potrave, ktoré pomáhajú odstrániť prebytok jedov z tela, vracali sa bolesti mojim pacientom len zriedka.

A vďačnosť pacientov je jedna z mnohých radostí, ktorých sa lekár za svojej medicínskej praxe dočká.

Dodnes majú lekári sklon podceňovať prirodzenú múdrosť tela a zabúdať, že ľudské telo disponuje dvoma fazuľovitými chemikmi: obličkami, ktorých funkcie sú ďaleko komplikovanejšie ako najdômyselnejšieho počítača. Zato je pravdepodobné, že čím ďalej tým väčší počet lekárov podlieha grafomanskému sklonu predpisovať všetko, o čo ich pacienti požiadajú. Pri tom zabúdajú na príhodu lekára, ktorý vraj podal pacientovi recept so slovami:

Tu to máte a utekajte si to rýchlo vyzdvihnúť, dokiaľ je to ešte liek.

Keď upozorňujem na súvislosť medzi zlými stravovacími návykmi a chorobou, ľudia sa ma pýtajú: A čo teda je správna strava? A napriek tomu, že väčšina lekárov myšlienku, že by strava mohla mať niečo spoločného s príčinami chorôb odmieta, už ma mnoho kolegov prosilo – keď videli, akých som dosiahol úspechov pri liečbe svojich ťažko chorých pacientov – aby som im doporučil nejakú dobrú diétu proti rakovine, artritíde alebo iným chronickým chorobám.

Na tieto otázky nemožno odpovedať, najmä ak nevieme nič o rovnováhe žliaz, o chemickom chovaní, zdedených vlastnostiach a fungovaní postihnutých orgánov, ktoré trávenie dotyčného pacienta riadi. I pri najlepšej vôli nemôžem týmto kolegom ich prianie s čistým svedomím splniť.

Každý pacient má v sebe čosi nedefinovateľného, čím sa líši od všetkých ostatných. Z biochemického hľadiska sa naše telá jedno od druhého značme líšia. Proteíny, z ktorých sa skladáme, nemajú žiadny presný spoločný model. Rovnako ako naše tkanivá, bunky a krv, sú i oni modifikované dedičnosťou, chorobami, zložkami krvi a celou radou ďalších faktorov. Preto sa vnútorné dispozície jedného človeka veľmi odlišujú od dispozície druhého človeka. A z toho istého dôvodu sú odlišné aj ich reakcie na svet okolo.

Preto neexistuje žiadna jedinečná diéta na určitú nemoc, ktorú by ste mohli vytlačiť a rozdávať. Ukážte mi pacienta, nechajte mi ho prehliadnuť, a ja vám potom zostavím diétu pre jeho zvláštny prípad.

Zostavovať diétu, keď človek pacienta nepozná, by bolo rovnako nevedecké ako recepty oných „špecialistov na výživu“, ktorí svojim, za veľké peniaze predávaným, „rozprávkovým“ potravinám pripisujú čarovné schopnosti.

Je napríklad známe, že človek potrebuje proteíny, tuky, škroby, cukor, nestráviteľné látky, vitamíny, organické soli a vodu. Niektoré z týchto zložiek sa dajú ďaleko ľahšie stráviť ako iné. Prepáčte mi, ak súpis najľahšie stráviteľných a najmenej škodlivých potravín trochu zjednoduším, a tiež mi dovoľte rovno prehlásiť, že je značne obmedzený a neposkytuje mnoho možností k variáciám a návštevám moderných francúzskych reštaurácií. Jeho jednotvárnosť bude však viac ako vyvážená zdravím, ktoré konzumácia týchto potravín prinesie.

K najľahšie stráviteľným proteínom patrí polosurové hovädzie a jahňacie, surové alebo ľahko uvarené žĺtko a čerstvé – nepasterizované mlieko. Dôvody, prečo má byť mäso polosurové, sú vyložené na inom mieste v tejto knihe, rovnako ako prednosti žĺtka a mlieka.

Rastlinné bielkoviny, ako napr. orechy, avokádo a strukoviny sú síce cenné, ale až v druhom rade.

Z tukov je najvhodnejšie maslo. Živočíšne a rastlinné tuky sú síce použiteľné, ale na druhom mieste.

Varené (a ešte lepšie dusené) zemiaky stoja na prvom mieste medzi potravinami bohatými na škroby. Na druhom mieste stoja obilniny a po nich surový trstinový cukor a prírodný ovocný cukor. Vzhľadom k anatómii ľudských čriev je mimoriadne dôležitá tiež nestráviteľná potrava. Z tej sú najmenej dráždivé listy, stonky, steblá a tuhé časti ovocia a zeleniny.

Je dôležité si uvedomiť, že žiadnych ďalších vitamínov a organických solí nie je potrebné, ak sú v strave obsiahnuté uvedené zložky. 

Teraz sa však pozrieme na toho, kto tieto potraviny je. I keď prijíma najlepšie formy cukru a škrobov, môže byť jeho tráviaca schopnosť znížená vinou zlého chemického chovania jeho vlastných slín, slinivky brušnej (pankreasu) a tenkého čreva.

Proteíny môžu podporovať nádory a rakovinu; tuky môžu vyvolávať hnisavé nádory a vredy; cukor zvyšuje obsah kyselín a podnecuje nafukovanie; nestráviteľné požívatiny môžu mať za následok črevný katar a krvácanie; vitamíny a organické soli môžu postihnúť ľudí trpiacich rôznymi formami toxémie, ktorých zástupné vylučovanie vo veľkom rozsahu negatívne pôsobí na chemické chovanie tráviacich štiav a žlče. V podstate, čo je pre jedného dobré, môže pre druhého predstavovať smrteľné nebezpečie. A to je práve dôvod, prečo nemožno spísať knihu dokonalých diétnych receptov.

Ja som napríklad zistil, že najúčinnejšou diétou pre diabetikov je krátky pôst o polievkach z bezškrobovej a na draslík bohatej zeleniny. Diabetikova slinivka brušná stratila svoju schopnosť kontrolovať hladinu cukru v krvi. Nakoľko hlavným chemickým prvkom slinivky brušnej je draslík, sú na draslík bohaté druhy zeleniny zvlášť cenné. Predpisujem takémuto pacientovi pokoj na lôžku a bezškrobovú zeleninu, ako zeler, petržlen, cuketu a vo vode varené zelené fazuľky. Pacient nedostáva nič iného, dokiaľ nie je moč úplne bez cukru. Zostáva na lôžku aby šetril energiu a aby sa pečeni a slinivke brušnej dala všetka možnosť vykonávať svoju prácu, a aby pri tom neboli rušené kyselinami, vznikajúcimi pri telesnej námahe. To môže trvať tri alebo štyri dni. Potom mu dovolím zaoberať sa normálnou činnosťou a predpíšem mu diétu, ktorú dodržuje do tej doby, ako sa v moči opäť ukáže cukor. Keď k tomu dôjde, vráti sa opäť k zeleninovej polievke a následne dostane diétu, ktorá sa hodí pre jeho prípad tak presne, ako je to len možné.

Aj keď som sa v tejto knihe pokúsil zdôrazniť, ako je dôležité vedieť, čo sa má jesť a čo sa jesť nemá, čitateľ by si mal uvedomiť, že je veľakrát dôležitejšie vedieť kedy sa čo má jesť a kedy sa nemá jesť vôbec nič.

Krátky pôst s riedenými ovocnými alebo zeleninovými šťavami dá chorému vítanú príležitosť vylúčiť svoj toxický odpad. A ak sa zmení chemické chovanie krvi správnou voľbou stravy, bude zdravý.

Možno, že mal Sir Wiliam Osler na mysli naše bizarné stravovacie návyky, keď poznamenal:

Pokiaľ ide o našu stravu, sme všetci hriešnici. Len malé percento z toho, čo jeme, nás živí, zbytok je len balast a strata energie.

Rovnako trefná je táto značne jedovatá poznámka:

väčšina toho, čo zjeme, nie je k ničomu. Žijeme len zo štvrtiny toho, čo prehltneme; lekári žijú z tých zostávajúcich troch štvrtín.

Znie to veľmi moderne, však? Ale je to citát z jedného staroegyptského papyrusu. Od antiky do dneška sa človek lačne obzerá po „niečom dobrom“.

Na záver mi ešte dovoľte povedať, že vzájomné súvislosti medzi stravou a chorobou je treba ešte dôkladne preskúmať. Tiež pokiaľ ide o skutočné potreby človeka zostáva ešte mnohé urobiť. V súčasnej dobe zatiaľ vôbec mnohým veciam do detailu nerozumieme. Ale vieme, že hlavným zdrojom výživy, ktorému je potrebné vždy dať prednosť, je čerstvá a prirodzená potrava – a nie tie mŕtve produkty, ktoré nájdete na regáloch obchodov.

Spracované podľa knihy „V potrave je liek“ Dr. Henryho G. Bielera

Parný valec & O bláznoch

22.02.2021

Parný valec ako smrtiaci nástroj môže mať rôzne podoby a variácie, od klasickej až po sofistikované zahalené do anjelského rúcha. Skoro ráno bolo dvadsaťosem kresťanov zo severokórejskej dediny Gok San policajtmi predvedených pred kričiaci zástup svojich politicky uvedomelých spoluobyvateľov, aby ich verejne súdili a popravili. Jeden z miestnych pohlavárov veriacim [...]

Droždie – nedostihnuteľný zdroj vitamínu D.

26.01.2021

Aj také obyčajné droždie sa v pohnutých časoch, v ktorých sa aktuálne nachádzame, môže stať neobyčajne dôležitou potravinou, vďaka ktorej si aj málo zarábajúci človek dokáže zabezpečiť do svojho organizmu prísun nevyhnutného – v súčasnosti tak opakovane diskutovaného vitamínu D, ale aj nemenej dôležitý sodík a draslík. Teda, prečítajme si niekoľko [...]

Nádej v beznádeji – Pravda zvíťazí!

08.01.2021

Buďme rozvážni a bdejme! Náš protivník – diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Pokorme sa však pod mocnú ruku Božiu a zmocnení vo viere Ježišovej sa sprotivme diablovi postaviac sa mu na odpor, a tento Zlý od nás utečie. A viera je z počutia slova Ježiša Krista. A ktokoľvek v neho verí, nebude zahanbený. Lebo každý, kto bude vzývať Ježišove [...]

zbraň, pištol

V Iráne zadržali muža údajne plánujúceho útoky v Teheráne

24.02.2021 23:22

Muž mal pri zatknutí pri sebe strelnú zbraň a výbušniny.

VLÁDA: Rokovanie 35. schôdze

Korčok: Pandémia a klimatická kríza si vyžadujú koordinovanú globálnu reakciu

24.02.2021 22:22

Korčok vyzdvihol podporu Slovenska činnostiam Aliancie pre multilateralizmus, ako aj angažovanosť slovenskej vlády v otázkach ľudských práv.

Alexej Navaľnyj

Amnesty International odobrala Navaľnému štatút "väzeň svedomia"

24.02.2021 17:53

Organizácia neuviedla žiadne konkrétne výroky Navaľného, ruský opozičný líder však vyvolal kritiku svojimi protiprisťahovaleckými vyhláseniami na začiatku svojej politickej kariéry.

koronavírus

Rezort zdravotníctva na týždeň pozastavil otváranie termínov na nové očkovania

24.02.2021 17:50

Postup má byť reakciou na množstvo vakcín, ktoré sú v tejto chvíli na Slovensku k dispozícii.