Milan Lehotský

Jednému objektívnemu pozorovateľovi sledujúcemu dianie v spojitosti s existenciou človeka na Zemi nemôže uniknúť skutočnosť, ktorá síce kole oči, ale pretože je každodenným strašným javom – ľudské vnímanie už rezignovane otupelo:

Na neutíchajúce prelievanie krvi človeka.

A na celom tom krvavom podniku je zarážajúce, ako sa jedinečne osobitá ľudská družina samotná podieľa na tomto krviprelievaní, keď brutálne vraždí a nemilosrdne zabíja vo vlastných radoch.

Snáď ani v ríši zvierat by sme nenašli tak kruté správanie voči príslušníkom vlastného rodu, ako sme toho svedkami v spoločnosti ľudí, a človek sa pritom hrdo hlási k titulu:

Najvyššia organizovaná forma života na Zemi.

Ako je možné, že sa takto krvilačne správa tak kultivovaná bytosť akou je človek?

Pre pochopenie uvedeného fenoménu je nevyhnutné sa obzrieť späť v čase histórie ľudstva, kde môžeme vystopovať prvý záznam a prapočiatok takejto deformácie správania – signalizujúcu túto otrasnú tragédiu ľudskej rasy.

A stalo sa, keď boli bratia Kain a Ábel na poli, že povstal Kain na Ábela, a zabil ho.

Tejto vražde predchádzala situácia, kedy Kain i Ábel doniesli Bohu obetný dar. U Kaina to bola obeť z plodov zeme, a u Ábela prvorodené z jeho stáda a ich tuk. A Pán Boh milostivo pohliadol na Ábela a na jeho obetný dar, ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol. A preto sa Kain tak strašne rozhneval.

Celý tento nekonečne smutný príbeh v dejinách ľudstva teda odštartovala ušľachtilá vloha človeka po uctievaní: túžba vyvyšovať a zvelebovať najvyššieho Pána a Boha. Áno, aj úmysel Kaina bol vznešený, žiaľ jeho realizácia bola zvrátená, nakoľko sa rozhodol nespolupracovať s Božou milosťou podľa Božieho poriadku – v Duchu a v pravde, ale obetoval na oltár veci podľa vlastného výberu.

A vskutku je nanajvýš tragické, že svoju frustráciu – potom ako Boh nereagoval na jeho dobré snaženie, ale uskutočnené vo svojvoľnom prevedení aktu obety – obrátil v hneve na svojho brata a zabil ho.

A Boh pritom k nemu ešte pred týmto hrozným činom prehovoril a varoval ho:

Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár? Vari keď budeš dobre robiť, nebude povznesená a veselá?

Ale keď nebudeš dobre robiť, hriech leží pri dverách, a jeho túžba ide po tebe. Ale ty budeš nad ním panovať!

Žiaľ, Kaina ten, ktorý má titul Zlý, – a ktorý jeho otca Adama preľstil a nainfikoval smrťou, – už natoľko opanoval, že sa stal jeho otrokom a komplicom v jeho diabolských skutkoch a vykonávateľom jeho protivnej a po krvi bažiacej vôle.

Nuž, pre nasledujúce generácie, či sa nám to páči alebo nie, je toto modelová situácia určujúca rámec, v ktorom sa odohráva celá história ľudstva a žiaľ aj budúcnosť – nevídaná genocída a masaker človeka človekom.

Tento poľutovaniahodný stav je dôsledkom právneho postavenia človeka v štruktúre stvorenstva, v ktorom mu bolo dané nielen výsostné postavenie, ale aj nesmierna miera zodpovednosti.

Ako duchovnej bytosti mu bola do vienka daná výsada obsahovať najvyššieho Ducha teda samotného Boha, ale s tým zároveň aj povinnosť vykonávať správu a ochranu všetkého na Zemi vrátane samého seba pred inváziou a indoktrináciou duchom toho Zlého.

Žiaľ človečenstvo – pod paľbou zákernej stratégie „starého hada“ a jeho taktike založenej na fabulovaní a osočovaní dobrých úmyslov zo strany Boha voči ľudstvu – podľahlo a tak človek presiaknutý poznaním toho Zlého skrz na skrz sa stal úbohou bábkou v rukách svojho zlovestného pána a boha:

A čokoľvek vytvárajú myšlienky jeho skamenelého srdca, prináša len smrť a Zem je naplnená preliatou krvou.

A táto krv volá k Bohu po odplate.

Chvála Bohu i v tomto krvavom ošiali sú svetlé – sväté výnimky, Človek – ľudia, ktorí hlboko presiaknutí Láskou k pravde i zoči voči svojim mučiteľom a katom nedokázali zaprieť svoju identitu Lásky a s posledným výdychom vyslovili:

Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia! (Ježiš Nazaretský, Syn Boží, umučený na kríži.)

Pane, nepočítaj im tohto hriechu! (Štefan, nasledovník Ježiša Krista, umučený ukameňovaním.)

Vďaka vyznaniu takýchto úst a týmto slovám, sa i preliata nevinná krv mohla stať požehnaným semenom znovuzrodenia nového človeka a šťastnej budúcnosti mnohým ľuďom sveta v nasledujúcich vekoch.

Vševedúci Duch, vidiaci záľubu diabla v zlom – v hubení a prelievaní nevinnej krvi, ustanovil totiž ešte na počiatku – pred založením sveta večnú zmluvu krvi, a preto aj hriech prvého Adama prikryl krvou zvieraťa, ktorého kožou následne zaodial hanbu jeho nahoty. Boh tak pragmaticky poukázal, akým spôsobom zaopatrí zmierenie života človeka so sebou samým.

Výrok Boží:

Krv je životom – dušou každého tela, a Ja Som vám ju určil na oltár, aby ste touto krvou zmierovali svoje životy, lebo práve krv pokrýva hriech na duši.

Akékoľvek stvorenie je živou dušou skrze krv života. Preto sa aj krvou, v ktorej je život, získava zmierenie.

A preto nebudete jesť mäso s dušou to jest s jeho krvou. Nech je odstránený každý, kto by ju jedol. A krv vašich duší budem vyhľadávať: budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka – z ruky každého, kto by zabil svojho brata, budem vyhľadávať dušu človeka.

Kto preleje krv človeka, toho krv bude preliata človekom, lebo na obraz Boží som stvoril človeka.

A podľa Zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.

Zákon je však iba tieňom – predzvesťou budúcich hodnôt dobra, ktoré pre nás Boh pripravil, a nie samým obrazom vecí. Preto obete prinášané rok čo rok nemôžu nikdy zdokonaliť tých, čo s nimi prichádzajú. Nie je totiž možné, aby krv býkov a kozlov odstránila hriechy.

Ale keď nadišiel určený čas, a Boh poslal svojho Syna, prišiel Kristus – Veľkňaz budúceho dobrého, ktorý neslúžil v stánku vystavanom rukami, to jest patriacemu k tomuto svetu, ale v stánku väčšom a dokonalejšom. A do svätyne vošiel nie s krvou kozlov a teliat, ale raz a navždy obetoval svoju vlastnú krv. Tak nám získal večné vykúpenie.

A čuduj sa svete, s týmito súvislosťami ohľadne skutkov Božích korešpondujú archeologické nálezy v Jeruzaleme na mieste zvanom Lebka, kde bolo vykonané ukrižovanie Ježiša Nazaretského – pod Golgotou a v blízkosti hrobu vytesaného v skalnom masíve – známeho dnes ako záhradný hrob, pravdepodobné miesto uloženia Ježišovho tela a kde tiež došlo k jeho vzkrieseniu na tretí deň.

Teda v podzemí pod miestom ukrižovania bola objavená jaskyňa, v ktorej sa našli predmety – vrátane Truhly zmluvy – tvoriace zariadenie Mojžišovho stánku a neskoršieho I. Chrámu postaveného Šalamúnom na hore Moriah, ktoré boli ukryté viac ako 2600 rokov – pred zničením Jeruzalema v roku 586 pred Kristom.

Truhla zmluvy bola stredobodom pozornosti starého obradného systému. Jej prvoradým účelom bolo uskladnenie posvätných dosiek z kameňa, na ktoré sám Boh svojim vlastným prstom napísal desatoro prikázaní.

Najneuveriteľnejšou časťou tohto objavu však nie je samotná truhla, ale Ježišova krv, ktorá stekala z jeho prebodnutého boku cez trhlinu pri päte kríža a kropila truhlu. Rovnakým spôsobom ako bola Stará zmluva ratifikovaná na hore Sinaj, bola na Kalvárii potvrdená Nová zmluva.

V Starej zmluve bola obetná krv a voda kropená na „Truhlu zmluvy“. V Novej zmluve krv a voda, ktoré vytryskli z Kristovho prebodnutého boku, stiekli trhlinou v skale tiahnúcou sa od skalnej steny pozdĺž otvoru pre ukotvenie kríža smerom dolu a spočinuli na zľutovnici (vrchnáku) truhly s desatorom, ktorá pri kontakte s krvou praskla.

Súbeh okolností s týmto objavom však od začiatku a de facto až po dnes sprevádzali archeologický tím okolo Rona Wyatta tak povediac paranormálne javy, a keď sa neskoršie iní bádatelia a zvedavci pokúšali k tejto archeologickej skutočnosti priblížiť a nanovo ju zdokumentovať, už sa im to nepodarilo.

V kontexte celého tohto nálezu, Ron Wyatt (*1933 – †1999) popisuje nasledovné zistenie:

Raz som dostal myšlienku, aby som odobral vzorku vyschnutej krvi zo zľutovnice. Všetko, čo som mal boli puzdrá na film a štítok z plechovice Coca Cola. Tak som ho vzal a vyrovnal tak, aby som ním mohol trochu nabrať a naplniť asi 3 tieto malé nádobky suchou krvou. Nechal som urobiť rozbor.

Určité množstvo tejto krvi sme vložili do soľného roztoku pri telesnej teplote a jemne sme ním vírili 72 hodín. Keď sme tento roztok potom vložili na 72 hodín do rastového prostredia a vložili pod mikroskop, biele krvinky sa rozdelili. Podarilo sa nám určiť počet chromozómov. Bolo ich 24. Kristus získal 23 chromozómov od Miriam. Chromozóm, ktorý dopĺňa počet chromozómov a určuje pohlavie, teda „y“, získal od svojho nebeského Otca. My všetci máme 46 chromozómov. 23 získavame od matky a 23 od otca.

Ľudia, táto krv bola stále živá aj po 2 000 rokoch! Ľudia, ktorí test uskutočnili si mysleli, že som ich nejakým spôsobom podviedol. Nikdy v živote nevideli uschnutú krv, ktorá by bola stále živá. V Písme je jedno miesto, v ktorom sa hovorí o Kristovi. V Žalmoch sa hovorí, že „neponecháš moju dušu v pekle ani nenecháš, aby moje telo uvidelo porušenie.“ Tak po takmer 2 000 rokoch Kristova krv bola a je stále živá. A tak Duch, krv a voda vydávajú na zemi svoje svedectvo.

Teda, podľa predpisov Starej zmluvy bol každý, kto sa poškvrnil hriechom považovaný opäť za čistého, ak bol pokropený krvou kozlov a býkov alebo vodou zmiešanou s popolom obetovanej jalovice. O čo teda väčšmi očistí krv Ježiša Krista naše svedomie od mŕtvych skutkov, ktorý mocou večného Ducha priniesol sám seba Bohu ako bezvadnú obeť, aby sme tak mohli slúžiť živému Bohu.

Preto Kristus vchádzajúc do sveta, hovorí:

Obeť a posvätné dary si neželáš, ale dal si mi telo. V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.

Vtedy som povedal:

Hľa, idem – v záhlaví Knihy je o mne napísané – , aby som konal tvoju vôľu, ó, Bože.

A akonáhle sa Ježiš vydal do rúk bohu tohto sveta, ten sa demaskoval a obnažil v celej svojej skazenosti, keď sa vyzúril až do nepríčetnosti na Ježišovom tele, potom ako z inscenoval jeho všemožné potupenie, výsmech, mučenie až po nehanebnú smrť ukrižovaním.

Nič netušiac, že sa napĺňa príslovie: Zlo požiera samo seba! A nerozumejúc, že sa práve spečatila jeho porážka na základe slova živého Boha:

A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.

Áno, keďže deti, ktoré mu dal Boh, majú účasť na tom istom tele a na tej istej krvi, aj Kristus sa stal človekom, aby svojou smrťou zlomil moc toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla.

Áno, nakoľko Kristus Ježiš mal takéto zmýšľanie, hodné Syna Božieho:

On, hoci sám bol Bohom, nezakladal si na svojom postavení, ale sám seba zmaril akonáhle sa stal podobný ľuďom prijmúc údel sluhu a podľa vonkajšieho prejavu bol pokladaný za človeka. Dokonca strpel aj také poníženie, že ho popravili na kríži ako najväčšieho zločinca.

Preto Boh aj jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí nebeských, pozemských i v podsvetí, a každý jazyk aby vyznal na slávu Boha Otca:

Ježiš Kristus je Pán!

Áno, dokonaním svojej smrti na dreve kríža vyslobodil všetkých tých, ktorí sú celý život zotročení strachom zo smrti. Neprišiel predsa pre anjelov, ale pre ľudí, semeno Abraháma. Preto sa musel vo všetkom pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným Veľkňazom vo veciach Božích, a zmieril hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Hriech totiž vošiel do sveta skrze jedného človeka, prvého Adama, a skrze hriech smrť. A tak smrť prenikla celé ľudstvo, keďže všetci ľudia zhrešili.

Zlá žiadosť keď počne – rodí hriech, a hriech keď je vykonaný – plodí smrť.

Lebo osteň smrti je hriech a odplata za hriech je smrť.

Ak vpravde pádom – previnením sa tohto jediného kraľovala smrť skrze jedného hriešnika, je o mnoho istejšie, že tí čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti budú kraľovať v živote skrze toho jedného:

Ježiša Krista – posledného Adama.

A tak teda ako vinou pádu jedného došli všetci ľudia k odsúdeniu, tak i zásluhou jedného ospravedlňujúceho skutku došli k daru milosti všetci ľudia na ospravedlnenie života. Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka – stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho jedného – stanú sa mnohí spravodlivými. Ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi budú všetci oživení. A to tak, že tí, ktorí robili dobre – vzkriesení pre život, a tí, ktorí páchali zlo – vzkriesení pre odsúdenie.

A keď nato prišiel Zákon, prehrešenie sa rozmnožilo.

Lebo osteň smrti je hriech, a moc hriechu je Zákon.

Ale keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby ako hriech vládol v smrti, aj milosť kraľovala cez spravodlivosť cieľom večného života skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Všimnime si, že Kristus pri príchode na svet vyhlásil:

Hľa, idem konať, ó, Bože, tvoju vôľu.

Ruší prvé, aby postavil druhé. To znamená, že touto vôľou Božou je, aby sme boli raz navždy posvätení obeťou tela Ježiša Krista. Aby jedinou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí v nej dochádzajú k posväteniu. Teda On donesúc jednu krvavú obeť za hriechy, navždy sa posadil po pravici Božej. A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh. A ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.

A túto pravdu nám dosvedčuje aj samotný Svätý Duch, keď vyhlásil:

Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán:

Svoje zákony vložím do ich sŕdc, napíšem ich na ich mysle a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

A dám im nové srdce a nového ducha do ich vnútra a odstránim to kamenné srdce z ich tela a dám im srdce z mäsa.

A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby, keď sa stala smrť na vykúpenie z prestúpení za prvej zmluvy, dostali zasľúbenie večného dedičstva tí, ktorí sú povolaní.

A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd, tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí ho očakávajú:

Na spasenie.

Milí priatelia, keďže nás nebeský Otec povzbudzuje do smelej dôvery vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne, ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme takéhoto veľkého kňaza nad domom Božím:

Pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou.

A pevne držme toto vyznanie nádeje, lebo On, ktorý nám tento prísľub dal, je verný.

Žiaľ, ešte mnohé potoky krvi budú vycedené z tela ľudstva, pokiaľ tento krvavý konflikt dospeje do finále vo výraze triumfu láskyplného pokoja predikovaného v krvi kríža Syna človeka – Božieho Syna, Ježiša Krista. A pokiaľ Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojim slávnym príchodom toho bezzákonného bezbožníka, ktorý pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi a všemožnou neprávosťou zvádza tých, ktorí hovoria pravde nie“ a uberajú sa do záhuby, lebo odmietajú pravdu, ktorá ich môže zachrániť.

Avšak mnohí bohabojní z tohto ľudského mraveniska si zachránia život tak, že zvíťazia nad tým Zlým:

Pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva o moci krvi Pána Ježiša a nemilovaním svojich duší tak, že by sa zľakli smrti.

Aj Ty môžeš byť jedným z nich, ak sa rozhodneš nasledovať Ježiša Nazaretského v jeho znovuzrodení a tak sa staneš novým stvorením s podielom na Novej zemi a Novom nebi.

Použité pramene:

Biblia, Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy:

Kniha: Genezis, Leviticus, Žalmov.

List ap. Pavla: Hebrejom, Rimanom, Korinťanom, Filipanom, Solúnčanom, Galaťanom.

Zjavenie ap. Jána.

Archeologické biblické noviny.