Milan Lehotský

Percy Collett, ktorý potom ako vyštudoval doktora medicíny a slúžil mnoho rokov ako misionár u indiánov v pralesoch Južnej Ameriky, sa okolo roku 1971 začal intenzívne modliť, aby mohol vidieť Nebo. Po dobu siedmich rokov prosil Boha v modlitbe „intenzívnej vrúcnej túžby po Bohu“ tak dlho, až ho Boh jedného dňa vypočul a ukázal mu slávu v Nebi v plnosti.

V tom čase bol ako nazarejský, t.j. nezúčastňoval sa pozemských aktivít, jedol poskromne a hodne sa modlil. Jedného dňa sa mu ukázala veľká skupina anjelov. Bolo to v čase, kedy Percy začal mávať sny o Nebi. Vtedy sa mu zjavil jeho strážny anjel spolu s ďalšími anjelmi a povedal mu:

Viem, že Boh vypočuje tvoju modlitbu, pôjdeš do Neba.

Koncom roku 1979 bol na niekoľko dennom modlitebnom stretnutí s pôstom v džungli a vnímal, že sa to stane aj keď nevedel, ako sa to stane. Či bude musieť zomrieť a ísť do Neba, alebo bude vytrhnutý. Percy to popisuje takto:

Ležali sme vtedy na zemi, zrazení mocou Božou, modlili sme sa a hľadeli k oblakom. Oslavovali sme Pána v iných jazykoch. Bola úžasne prítomná sláva Božia. Všetko, na čo som myslel, bolo Nebo. Naraz som cítil, ako keby moje telo plávalo na vode. Niekoľkokrát som sa doslova nadvihol do vzduchu. Medzi prítomnými boli tiež traja ďalší doktori.

A potom sa to stalo! Moja duša vyšla z môjho tela. Človek je duša.

A Boh vdýchol do človeka svoj dych a človek sa stal živou dušou.

Niektorí mi neskôr povedali, že to bola pekná vízia. Ale keď som vyšiel z tela, uvidel som ho, ako tam bezvládne leží. Nebolo mŕtve, krv stále v tele prúdila, pretože keď som sa potom do neho vrátil, tak nebolo studené, ale horúce. Takže to nemohla byť len vízia. Nemohol to byť ani sen, pretože nesnívate takmer šesť dní v kuse.

Anjel strážny mi vtedy povedal:

Boh vypočul naše modlitby, pôjdeme do Neba. Som z toho nadšený, od doby, kedy som ti bol pridelený, som takmer 80 rokov nebol v Nebi.

Bolo vidieť, že má z toho skutočne veľkú radosť. Potom prišiel s plamenným mečom z Neba ďalší anjel, totiž anjel Pána a povedal:

Boh vypočul tvoje modlitby a prišiel som, aby som ťa vzal do Neba.

Ten anjel bol vysoký asi dva a pol metra. Stál po mojej pravici, môj strážny anjel po mojej ľavici a ďalší anjeli boli okolo. Potom sme začali stúpať hore. I v Biblii sa hovorí o takomto vytrhnutí (2. Kor. 12.2) je to úžasná skúsenosť. Aj vy budete mať túto skúsenosť, keď pôjdete do Neba. Budete v beztiažovom stave. Astronauti vo vesmíre to poznajú. Zemská príťažlivosť jednoducho stratila svoju moc nad mojou dušou. Bol to prekrásny pocit, keď moja duša vedela, že opúšťa túto Zem späť do Neba, odkiaľ prišla.

Keď sme prelietali miestom, kde Zem obiehajú satelity, uvidel som strašne veľa démonov. Keď anjel Pána vytiahol meč, tak bolo vidno, ako títo démoni ustupujú pred plamenným mečom a prchajú na všetky strany. Neskoršie som zistil, že ten meč bol v Nebi položený na oltár Boží, na ktorom horí oheň Božej prítomnosti.

Mal som také oči, že keď sme leteli okolo Slnka, tak ma to neoslnilo. Anjeli mi po ceste ukazovali všetky tie planéty ako Jupiter, Mars atď. Potom sme opustili našu slnečnú sústavu a potom ďalšie a ďalšie sústavy a putovali sme smerom k Nebu. Toto nádherné cestovanie nám trvalo šesť pozemských hodín, až nakoniec sme dosiahli konca všetkých súhvezdí a boli sme doslova na vrchole vesmíru, kde vesmír končí a začína večnosť.

V diaľke sme spozorovali blesky s hromobitím a bolo mi povedané, že toto je Božia ochrana, ktorú Boh vytvoril okolo celého Neba. Nebo zdiaľky vypadá ako veľká ohnivá guľa. Je to planéta, ktorá je 80 krát väčšia ako naša Zem.

Zvuk hromov sa stal hlučnejší a hlasnejší, keď sme sa blížili a bolo mi povedané, že Boh nám dal povel k pristátiu, podobne ako lietadlo dostáva príkazy z navigačnej veže. Videl som tiež i iné duše, ktoré leteli rovnakým smerom, keď opustili túto Zem.

Vedľa Neba som videl ďalšiu planétu a anjel mi povedal:

Toto je tá nová Zem,

ktorú Boh pripravuje, vypadala akoby v plameni ohňa od prítomnosti Božej. Táto nová Zem nebude potrebovať Slnko ani Mesiac, ale Boh sám ju bude osvecovať.

Anjel Pána potom povedal:

Teraz preletíme tým ohňom.

Bolo mi povedané, že táto ochrana skladajúca sa z bleskov a hromov je široká niekoľko tisíc míľ. Preleteli sme priamo skrze tento oheň a pristáli sme pred prvou nebeskou bránou. Boh o nás už vedel a tá nádherne svietiaca brána sa sama otvorila. Tam som uvidel tú nádheru! Tam už bol Boží vzduch a tento Boží vzduch je Boží dych. Potom čo sme prešli tými prvými bránami, sme znova leteli. Bolo to niečo prekrásneho, z výšky sme videli prekrásne domy, záhrady, rôzne jazerá, prekrásne žiariace hory, rieky a bystriny osvietené slávou Božou. Všetko akoby pulzovalo svetlom a životom. Nebo, priatelia, nie je len nejaké zoskupenie plynov, ale skutočná planéta.

Nebo sa v Biblii tiež nazýva ako „nebesia nebies“. Do nebies vo vesmíre sa astronómovia môžu pozerať ďalekohľadom, ale nie do Neba, kde býva Boh. Nebo je domov všetkých vykúpených, ktorí sú očistení krvou Ježiša Krista. Je to planéta, ktorá má sedem úrovní. Nebo tvarom pripomína zaoblenú horu. Vďaka tomu môžete z každej úrovne vidieť na Boží trón. Čím bližšie ste k trónu Božiemu, ktorý je v Nebi postavený na samom vrchole, tým väčšiu nádheru vidíte, i keď Nebo je nádherné hneď od samotného začiatku. Väčšia časť povrchu je podobná našej Zemi. Je rovinatá, hornatá, lesnatá i kvetnatá. Každá úroveň je od seba vzdialená desaťtisíce míľ. Keby ste túto výšku previedli na Zem, potom by ste už boli ďaleko niekde vo vesmíre. Prejdete niekoľko tisíc míľ nahor a to je jedna úroveň, potom prejdete ďalších niekoľko tisíc míľ a to je ďalšia úroveň, až k siedmej úrovni, kde sa nachádza Boží trón.

Tieto úrovne sú kolom dookola, jedna naväzuje na druhú. Prvá úroveň je za tými prvými nebeskými bránami, čo je vonkajší alebo externý obvod Neba, akoby prvá vrstva kolom dookola zo spodku nejakej hory. Každý musí prejsť týmito bránami, a nedostane sa tam nikto, kto nie je očistený krvou Ježiša Krista.

Pred vstupom do druhej úrovne, ináč tiež zvanej svätyňa, alebo vnútrajšok Neba, sa nachádza druhá brána. Na samom vrchole Neba sa nachádza Boží trón, čo je svätyňa svätých.

Keď sme stáli pred tou druhou bránou, cez ktorú sa vstupuje do vnútrajška Neba, uvidel som určitú oblasť, kde boli milióny a milióny duší. Spýtal som sa: Kto sú títo? Archanjel mi vysvetľoval, že:

Toto sú tí, ktorí sú spasení tak ako skrze oheň (1.Kor.3.14-15).

Medzi nimi a Nebom bolo obrovské dvojvrstvové sklo, cez ktoré vidia do Neba len veľmi matne a nejasne, ale z vnútrajška Neba na nich vidieť môžete. Ale toto miesto nie je nejaké väzenie. Ani to nie je druhá šanca. Ľudia si myslia, že dostanú druhú príležitosť, ale toto nie je žiadna „druhá príležitosť“. Sú tam rozdelení na niekoľko skupín a videl som, ako archanjeli držia v rukách Bibliu a vyučujú ich.

V ďalšej skupine (a boli ich naozaj milióny), boli tí, ktorí prijali Pána Ježiša až v poslednej chvíli svojho života, ľudia, ktorí až na svojej smrteľnej posteli volali na Krista.

Archanjel mi tiež vysvetlil, prečo sú tieto duše v tomto vonkajšom obvode Neba a nie sú vo vnútri. Dôvod je ten, že musia byť naprosto očistení od všetkých pozemských vecí, aby mohli vstúpiť do vnútra. Tiež, že to potrvá 2 000 rokov (2 nebeské dni), než budú tieto duše uschopnené vôjsť do vnútra. Niektorí z nich preto zmeškajú tú slávnostnú hostinu Baránkovu, ale pripoja sa k nám neskoršie. Pripravujú sa na to, aby mohli vstúpiť do vnútornej svätyne Neba a boli tak schopní predstúpiť pred Boží trón.

Kresťania, ktorí usilovne študovali Bibliu, modlili sa, boli naplnení Duchom svätým a po celý svoj život slúžili Bohu, touto prípravou prechádzať nemusia. Títo prejdú tými bránami priamo k trónu Božiemu. Pred bránami vnútornej svätyne zostávajú i kresťania, ktorí nežili úplne pre Boha alebo sa oddeľovali jeden od druhého na základe rôznych učení. Dokonca som tam videl tých farizejov, ktorí odsúdili tú ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Dajme si pozor, aby sme neodsúdili hriešnika, ináč by sme sa mohli pripraviť o veľké požehnanie v budúcnosti. Tiež som tam videl jedného diakona z nášho zboru. Choval sa síce navonok veľmi sväto, ale čo robil vo svojom súkromnom živote?

Iba čistí srdcom uvidia Boha, a z tohto miesta nemôžu hľadieť na ten Boží trón, len veľmi zahmlene a matne. Môžete byť očistení krvou Ježiša a byť spasení, ale to ešte neznamená, že ste zo seba zvliekli toho starého človeka a ste čistí srdcom a pripravení pre Nebo. Posvätenie je teda postupný proces, až dokiaľ nedosiahnete zrelosti. Mne ale bolo dané prejsť cez tú druhú bránu.

Tieto brány sa nedajú porovnať so žiadnou pozemskou bránou, akú ste kedy videli. Archanjeli stoja z každej strany tejto žiarivej gigantickej brány s plamennými mečmi. Keď sme začali vchádzať dovnútra, bolo cítiť, ako nás veľmi silno uchvacuje Božia prítomnosť. Táto prítomnosť Božia je i v prvej úrovni, ale ešte silnejšia je, keď pokračujete ďalej. Tá brána je zdobená serafínmi a je posádzaná všetkými drahými kameňmi. Nebo je nádherné zvonku, ale ešte krajšie je vo vnútri. Keď sa táto druhá brána otvorila, uvidel som tú slávnu realitu. To bolo niečo tak vzácneho, len toto vidieť. A čo potom keď som vošiel dovnútra! Tisíckrát Hallelujah! Všetci traja sme zostali stáť v úžase. Zostanete stáť v úžase zakaždým, keď tam vojdete.

Všetko bolo osvietené nádherným svetlom Božej slávy. Uvidel som krásne stromy plné veľkého ovocia, údolia a kopce, ktorých nádhera sa dá len ťažko opísať. Videl som tam stromy, ktoré na zemi neexistujú, sú až desaťkrát väčšie a mohutnejšie ako stromy na Zemi. Ovzdušie naplňuje vôňa miliónov prekrásnych kvetín. Pestrofarební vtáci rôznych veľkostí spievajú melódie v dokonalej harmónii jeden s druhým a s melódiou Neba. Všade som videl rôzne zvieratá, parky, háje a bystriny. Lev sa tam pásol spolu s baránkom. Všetky zvieratá vrátane vtákov nie sú plaché, žiadne pred vami nezačne utekať. Videl som, ako sa malé dieťa snažilo vyšplhať na leva a keď ten lev spozoroval, že sa to dieťaťu moc nedarí, tak sa zohol, aby sa to dieťa mohlo na neho ľahšie vyšplhať. Potom ho vozil po Nebi.

Od tej druhej brány sme už neleteli, ale sme šli pešo. Mohli sme ísť normálnou chôdzou, ale tiež sme cestovali v Duchu. Podobne ako keď bol Filip uchvátený Duchom a komorník ho už viac nevidel. Alebo keď Eliáš nadprirodzene predbehol Achabov kočiar. Môžete byť v jednej chvíli na jednej strane Neba a o niekoľko minút na strane opačnej.

Pôda v Nebi je iná, ako na Zemi, nie je tam pozemská hlina. Bola tam sýto zelená hustá tráva a na spodku sa leskol krištáľový zlatý prach. Odkiaľ teda všetky rastliny v Nebi čerpajú živiny? Poviem vám jedno tajomstvo Neba. Bolo mi povedané, že priamo z Ducha Božieho a rastú zo zlatého prachu. Preto ani ovocie nemá v sebe semienka, nie sú totiž potrebné. Nemajú ani šupku, takže žiadne lúpanie ani vypľúvanie jadierok v Nebi nie je. Je to čisté ovocie, a keď som jedno zjedol, bolo to niečo veľmi lahodného. Nedá sa to s ničím na Zemi porovnať. Je väčšie ako na Zemi a vypadá omnoho príťažlivejšie. Videl som tam jahody a každá vážila okolo pol kilogramu. Pod ňou som uvidel, ako sa jej v listoch trblieta niečo, čo pripomína čisté zlato. Nie len pár jahôdok, ale celé údolie plné jahôd a všelijaké možné ovocie, ktoré na Zemi ani nie je. Boli tam doslova tony a tony ovocia, ktoré viselo na stromoch. Z týchto stromov môžete jesť podľa chuti a koľko chcete. Kvety ovocných stromov sú tiež veľmi prekrásne. Majú všetky možné farby ako žltá, oranžová, fialová a vydávajú nádhernú vôňu. Všetky farby v Nebi sú mnohonásobne výraznejšie než tie na Zemi. A viete, čo toto ovocie s vami urobí? Dá vám radosť, niektoré spôsobí neopísateľný pokoj, a iné zasa, keď ho zjete, tak sa dozviete nesmierne mnoho múdrostí. Každý druh ovocia vám dá zakaždým niečo iného.

Nikde v Nebi tiež nenájdete záchod, nie je totiž potrebný. Ľuďom i zvieratám sa strávený pokrm odparuje pokožkou tela ako príjemná vôňa. Nejete tam preto, že ste hladný. V Nebi cítite, keď vám vytrávi, ale nie je to hlad v pravom slova zmysle. Ani jedlo sa nekazí a kvety nevädnú.

Aj vo vnútri seba máte neustále veľmi blažený pocit, ktorý sa nedá slovami opísať. Niekedy, keď na nás na Zemi zostúpi Božie pomazanie, tak sa cítime veľmi dobre. Ale v Nebi je to omnoho silnejšie! Je to niečo ako extrémne silná extáza radosti, lásky a hlbokého pokoja. Každá časť vašej bytosti sa cíti dokonale uspokojená. Aj teplota a vlhkosť Neba je naprosto dokonalá. Zistil som, že v Nebi dýchate nebeský vzduch. Tu doktora potrebovať nebudete, nie je tam žiadne znečistenie, všetko doslova žiari čistotou. Poriadne som sa tam niekoľkokrát zhlboka nadýchol toho čistého vzduchu a bolo to niečo úžasné. Keď Ježiš po vzkriesení dýchol na učeníkov a takisto keď Boh pri stvorení vdýchol dych života do človeka, tak ten ožil. Dýchate tam Božský nebeský vzduch, ktorý je v skutočnosti sám život.

Mal som na sebe nádherné rúcho. Nikto v Nebi nie je nahý, ale je krásne oblečený. Budete oblečení spravodlivosťou Božou, čo je nádherné belosťou žiariace rúcho zdobené farebnými drahými kameňmi. Je pretkané Duchom Božím. Je to rúcho spravodlivosti, o ktorom hovorí Biblia v knihe Zjavenia (19.8). Spýtal som sa, čo je týmto rúchom spravodlivosti myslené. Bolo mi povedané, že rúcho spravodlivosti znamená, že v Nebi už nebude možné zhrešiť. Máte tam „správny vzťah“ k Bohu, k ľuďom, k zvieratám, úplne ku všetkému. Poviem vám, že toto ma naozaj dostalo. Keď mi bolo povedané, že v Nebi už nebude možné nikdy zhrešiť, tak som sa začal veľmi radovať. Nebude tam závisť ani pýcha, ale len večná spravodlivosť. Jeho moc nás bude udržovať, a preto tam už nikdy nikto od Boha neodpadne. A toto rúcho, ktoré som mal na sebe, ešte nie je to svadobné rúcho, ktoré nám bude dané pri vzkriesení nášho tela. Každé rúcho má v sebe ale vtkanú túto spravodlivosť, čo je v skutočnosti Duch Boží.

Niektorí ľudia v Nebi boli na pohľad tak požehnaní Bohom, že som im nemohol ani vidieť do tváre. Tak veľmi z nich vyžarovala Božia sláva, že som zahliadol len obrysy postavy vo vnútri toho svetla.

Neskoršie som sa dozvedel, že sa väčšinou jedná o ľudí, ktorí na Zemi položili svoj život pre evanjelium Ježiša Krista.

Na Zemi je váš zrak veľmi obmedzený, ale v Nebi vidíte zvláštnym pohľadom do veľkých diaľok. V diaľke som zahliadol mohutnú horu, na ktorej vrchole je trón Boží, z ktorého pramení obrovská rieka života a pod týmto trónom spievali a tancovali desaťtisíce anjelov. Na úpätí tejto hory ležalo obrovské gigantické mesto, ktorého smerom sme sa vydali. Podobne ako keď idete k nejakému veľkomestu a zdiaľky vidíte vyčnievať mrakodrapy.

Anjel Pánov ma sprevádzal a vysvetľoval mi veľa vecí, ktoré som okolo seba videl. Dokonca i môj anjel strážny mu pozorne načúval. Bol plný úžasu, a keď sme vkročili do vnútra, tak povedal: Toto miesto sa ale zmenilo od tej doby, čo som tu bol naposledy. Postavilo sa totiž medzitým veľa nových budov a rôznych palácov. Po ceste sme stretli jedného z archanjelov, ktorý sa mi predstavil ako „Gabriel“. Predstavte si tú výsadu hovoriť s archanjelom Gabrielom! Navzájom sme sa pobozkali svätým bozkom a potom sme spolu normálne hovorili. Povedal mi:

Percy, ty si verný, vedeli sme, že sem prídeš.

A nielen Gabriel, ale i ostatní anjeli sa zastavovali, bozkávali nás, objímali a hovorili s nami. Bolo to, ako keby sme sa poznali snáď tisíc rokov. Ani za milión rokov ale nebudeš schopný sa s každým v Nebi porozprávať. Vôbec som nečakal, že Nebo bude až tak nádherné.

Použité pramene:

Percy Collett, Päť a pol dňa v Nebi