Ktosi za dverami raz povedal:
Smrť jedného človeka je tragédia; smrť miliónov ľudí je len štatistika.1
Človek je však tak výnimočná bytosť, že smrť každého jedného z nás zanecháva v súcne nezmazateľnú stopu a spôsobuje trvalú generačnú záťaž, nadto, keď sa jedná o úkladnú vraždu.
Preto sa nemožno čudovať, keď násilné zločiny na ľuďoch, nadto úkladné vraždy, sú tým fenoménom, ktoré pozdvihujú masy – ba nezriedka vedia otriasť aj celými národmi.
A zrazu sa rúcajú stoličky a mení sa móda: dochádza k výmene tričiek, preobliekaniu kabátov, a potom nemilosrdné oko a žalujúce ústa nastupujúcich činovníkov pozvoľna odhaľujú ten zdanlivo svetlý závoj na minulej súčasnosti a vystavuje mu nelichotivé vysvedčenie: doba temna; žiaľ, so železnou pravidelnosťou opakujúce sa konštatovanie každej novej a ďalšej generácie, o svojich predchodcoch.
Pozoruhodne smutným historickým faktom je, že každá nová spoločenská epocha, nech už deklarovala nastupujúca generácia a jej vedúca garnitúra akékoľvek vznešené ideály, umožnila vo väčšom rozsahu prienik géniu zla do spoločnosti a spôsobila oveľa viac trápenia a bolesti, ako napáchali tí, ktorých vládu odsúdila k zániku a vzápätí nahradila pri spravovaní verejnej moci.
Nuž čo, žijeme vo svete, ktorý je akoby jednou veľkou ranou, a ktorej hnisanie v podobe úkladných zločinov a tragických úmrtí vypôsobuje, žiaľ, len zdanlivý liečebný proces, pretože rana je nevyhojiteľná. Naopak, sú len ďalšou z tých mnohorakých bolestí v poradí, ktoré stupňujú jeho agóniu a v konečnom dôsledku strašnú ale zaslúženú smrť.
Ktosi za mrežami raz napísal a svetlo sveta uzrela: Reportáž psaná na oprátce, ukončená slovami:
Lidé, měl jsem vás rád. Bděte! 2
Žiaľ, s tým svetlom sveta je to tak, že my všetci sme rádoby na šibenici, pod tieňom ktorej píšeme svoje osudy, nakoľko knieža sveta obchádza ako revúci lev a hľadá koho by zožral. A ako sa hovorí, že aký pán, taký krám. Tak o tomto pánovi sveta bola vyrieknutá nasledovná nelichotivá pravda:
Je vrahom od počiatku a nestojí v pravde, lebo nemá v sebe pravdy.
Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.
Nuž, čo naplat, tak tento svoj podnik svet – továreň na smrť – nezadržateľne ženie k svojmu totálnemu bankrotu a desivej záhube s finálnym hrôzostrašným koncom.
Milovaní, buďme teda bdelí, aby ten náš nekrológ, ktorý si raz budeme musieť vypočuť na svoju adresu, nebol nám na nečesť a hanbu.
Pamätajme však, že všetky tie zmárnené ľudské životy, ktoré padli za obeť systému tohto sveta, neboli položené nadarmo. Oni sú tým hlasom, – ktorý svedčí proti kniežaťu a pánovi tohto sveta v dokonalej jednote s hlasom toho, ktorý svojho času pohol zemou a potom nám dal zasľúbenie:
Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj nebom;
– vynášajúcim konečný ortieľ:
jeho odsúdenie na večné zatratenie je spravodlivé.
Áno milovaní, nemilujme tento svet ani veci, ktoré sú vo svete – vyjdime zo zlých a prevrátených žiadostí tela či očí i sebeckej pýchy, aby sme sa nezúčastnili na jeho previneniach a aby sme preto nedostali z jeho rán.
Teda On, ktorého hlas znie ako zvuk mnohých vôd, On, ktorý v plnosti Božieho času, potom, ako vystavil kniežatá sveta skutočnému svetlu pravdy, – spaľujúci pokrytectvo a klam každého, odkrývajúc tak pravdivú povahu všetkých vecí; – bol politickými intrigami a náboženskými fanatikmi postavený na pranier a potupne úkladne zavraždený.
Ale pravdu nemožno umlčať, tobôž usmrtiť, a ak sa o to niekto pokúsil, stala sa nesmrteľnou vstanúc z hrobu – vzkriesením z mŕtvych. A On – súc stelesnením pravdy, stal sa večne živým na pomoc tým, ktorí sa usilujú o nepominuteľné hodnoty neúnavným konaním dobra; a taktiež zmývajúc – pomstiac krv tých, ktorú doposiaľ nezmyl – nepomstil.
Bdejme teda a pamätajme na skutočne dokonalého obetného Baránka – Ježiša a jeho slová:
Ja som vzkriesenie i život.
Ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.
A každý, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky.
Či tomu veríš?
Primknime sa teda k Pánovi Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou i posvätením i vykúpením, aby to, čo je napísané na naše dobré, nestalo sa kameňom úrazu:
Ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom.
P.S.:
Karel Kryl, Děkuji
Použité pramene a odkazy:
Biblia
1 Josif Vissarionovič Stalin
2 Julius Fučík
Celá debata | RSS tejto debaty