Nám, národu slovenskému, po mnohých zápasoch o národné bytie a zachovanie vlastnej identity, na sklonku 20. storočia pripadol údel spravovať veci verejné v krajine srdca Európy, prostredníctvom vlastnej štátnosti kreovanej na princípoch parlamentarizmu v novoustanovenej Slovenskej republike.
A odvolávajúc sa v preambule na slávne cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy, akoby sme pozabudli aj na temné stránky týchto našich dejín, a boli sme vzápätí konfrontovaní s búrkovými mrakmi v podobe: nevyberaného vplyvu nášho južného suseda, vnútorných politických rozporov či negatívnych sociálno-ekonomických pomerov, teda všetko to faktormi, ktoré participovali na zániku Veľkej Moravy.
Temní duchovia neustále obchádzajú a hľadajú svoje miesto pod Slnkom i v súčasnosti, a povestné Svätoplukove tri prúty nevieme ani v našej generácii uchopiť do jedných dlaní spoločného štátu, a srdce Európy je zas a znova zachvacované bolestivými kŕčmi.
To slávne však v odkaze našich dejateľov je nehynúcim semenom, ktoré ani rieky nezatopia, ani oheň nezničí, to semeno, ku ktorému sa priznala prevažná väčšina z politických strán parlamentu Slovenskej republiky, ktorým to semenom je preklad Svätého písma do staroslovienčiny, do nám pochopiteľného jazyka.
Teda, keby k nám neboli prišli a nehovorili nám, boli by sme bez viny, a tak preto teraz nemáme výhovorky zo svojho hriechu. Lebo vieme posúdiť, čo je správne a dobré, a čo je nesprávne a zlé. A v tomto Duchu sme sa my, občania Slovenskej republiky, uzniesli prostredníctvom svojich zástupcov na ústave, v ktorej sú ľudia moci postavení, zaviazaní dobrovoľným sľubom:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“
Áno, literu odkazu solúnskych bratov sme formálne naplnili, ale čo do jej obsahu kuľháme na obe strany.
A žiaľ, skutočnosťou sa stalo slovo:
Čo vyvoláva vzájomné hádky a boje medzi vami? Nie je to azda žiadostivosť, ktorá vás ovláda? Po mnohom túžite, a predsa nič nemáte. Chcete mať to isté čo ostatní — a to aj za cenu, že ich zničíte, ale nemôžete to dosiahnuť. Bojujete a uchyľujete sa k úskokom, zatiaľ čo by ste sa mali modliť. A aj keď sa modlíte, nič nedostávate, lebo prosíte zo zlých pohnútok, aby ste upokojili vlastné túžby.
Myslíte si, že Boh, ktorý si nás stvoril pre seba, môže súhlasiť s tým, keď koketujete so skutkami tmy? Ale Božia láska je predsa väčšia ako vaša sprenevera. Veď Písmo hovorí:
Boh sa stavia proti pyšným, ale nad pokornými sa zmilováva.
Preto sa pred Bohom v pokore skloňte, a potom sa postavte na odpor tomu Zlému a utečie od vás. Priblížte sa k Bohu a Boh sa priblíži k vám. Umyte si ruky, hriešnici, a očistite svoje srdcia, ľudia dvojakej tváre!
Slovanskí vierozvestci vo svojej slávnej misii k nám osvedčili, že Boh je ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy. Preukazuje milosť tisícim, odpúšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané. Trestá vinu otcov na synoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia.
A od týchto apoštolov Božích k nám zaznieva naliehavá prosba:
Nepremárnite milosť, ktorú ste dostali od Boha!
Pán Boh hovorí:
V čase milosti som vypočul tvoju modlitbu a v deň záchrany som ti pomohol.
Deň záchrany je dnes — neprepaste ho!
Zvolajte teda parlamentné zhromaždenie Národnej rady Slovenskej republiky, zjednoťte sa na duchovnom odkaze solúnskych bratov a moci prozreteľnosti veľkomoravskej misie, a učiňme prietrž bezbrehej milosti vydajúc moci spravodlivosti a súdu osoby, ktoré spáchali neprávosť.
Ako sa môžeme chváliť svojou ústavnosťou, a pritom medzi sebou trpieť takú špinu. Či nevieme, že málo kvasu nakvasuje celé cesto? Ložisko rozkladu musíme odstrániť, ak sami chceme zostať čistí.
Milujme spravodlivosť a právo. Spravodlivosť a súd je postaťou Božieho trónu; milosť a pravda predchádzajú Jeho tvár. Pánovo slovo je priame a každé Jeho dielo je stále a Jeho milosť napĺňa zem.
Pravda, Všemohúceho nevystihneme, nakoľko je prevysoký v moci a v práve, avšak nijakú spravodlivosť nepotlačí. Sumou Jeho slova je pravda, a na veky bude stáť každý súd Jeho spravodlivosti.
Zákon je daný skrze Mojžiša.
Milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.
A pravdivou skutočnosťou je, že Boha nikto z ľudí nevidel, ale Jeho jedinečný Syn, ktorý je s ním jedno, nám Ho umožnil poznať. A v Ježišovi nám Boh daroval odpúšťajúcu lásku a z Jeho plnosti sme zaiste všetci dostali milosť za milosť.
A tak práve teraz buďte rozumní, páni poslanci! Dajte sa poučiť, sudcovia zeme! Slúžte Pánovi v bázni a veseľte sa s trasením. Zamilujte si Syna, aby ste snáď neprešli pomimo Jeho milosti, lebo sa skoro zapáli Jeho hnev. Šťastní sú všetci, ktorí sa utiekajú k Nemu, lebo to je ten pravdivý Boh a večný život.
Použité pramene:
Ústava Slovenskej republiky, Biblia – Písmo Sväté Starej a Novej zmluvy