Milan Lehotský

Ježiš Nazaretský spečatil svoj osud s Písmom, so židovským kánonom Božieho slova, dnes všeobecne známym pod súborným názvom Biblia.

Na Ježišovom živote sa od samotného počatia až po potupnú smrť na kríži, a vzkriesenia zmŕtvych na tretí deň, napĺňali prorocké predpovede Božích ľudí o Mesiášovi – Božom záchrancovi, z ktorých najnovšie bolo zapísané okolo roku 440 pred narodením dieťatka menom Ježiš.

Ježiš nám svojou poslušnosťou Božiemu slovu ukázal príklad, ktorý máme nasledovať, a svojim učením nám umožnil porozumieť Božím tajomstvám, ktorých prijatie je nevyhnutným predpokladom k úspešnému naplneniu životného osudu každého jedného z nás.

Uvedomme si však predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nikdy nepovstalo z ľudskej vôle, ale vedení Božím Duchom hovorili ľudia Boží. A preto dobre urobíme, keď naň obrátime svoju pozornosť ako na sviecu svietiacu v tme, dokiaľ nesvitne a nevyjde nám zornička v našich srdciach.

Áno, tak otvorme prorocké Písma vzťahujúce sa na Mesiáša a potom taktiež tie, ktoré sa týkajú každého jedného človeka:

Prorocké predpovede naplnené na osobe Ježiša Nazaretského

O Jeho podstate:

Žalm Kórachovcov 45.8 a Žalm Dávidov 110.1-2,4:

V podobe Mesiáša k nám prichádza jedinečná osoba samotného Boha, milujúca spravodlivosť a nenávidiaca bezbožnosť: Preto ťa pomazal, Bože, tvoj Boh olejom veselosti nad tvojich druhov.

Izraelský kráľ Dávid vyhlasuje: Boh riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožie tvojim nohám. Boh vyšle berlu tvojej sily zo Siona povediac: Vládni prostred svojich nepriateľov! Boh prisahal a nebude želieť: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedekovho.

Tento Melchisedek totiž, kráľ Sálema a kňaz najvyššieho Boha, Jeho meno v našej reči znamená najprv: Kráľ spravodlivosti a potom aj: Kráľ Sálema, to jest: Kráľ pokoja.

Nemá otca, nemá matku, nemá rodokmeň, Jeho dni sú bez počiatku, Jeho život bez konca; podobný je Synovi Božiemu a zostáva kňazom navždy. (List Hebrejom 7.1-3)

Izaiáš 11.2 a 9.5-6:

Spočinie na ňom Duch Boží, Duch múdrosti a rozumnosti, Duch rady a sily, Duch známosti a bázne Božej.

Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný; na Jeho pleciach spočinie kniežatstvo, Jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.

Veľká bude Jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v Jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky.

O Jeho narodení:

Izaiáš 7.14 a Genezis 3.15 a Žalm Dávidov 2.5-7:

Už Ježišove nadprirodzené počatie zo Svätého Ducha bolo znamením od samotného Pána a Boha – Hľa, panna počne a porodí syna, a nazvú jeho meno Immanuel, čo je preložené: S nami Boh – s poukázaním na prvé mesiášske proroctvo:

Položím nepriateľstvo medzi tebou (Hadom – diablom) a medzi ženou, medzi tvojim semenom a medzi jej semenom; Ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrvíš pätu.

Jedine Ježiš môže byť označený ako „semeno“ ženy, nakoľko všetci ostatní, ktorí sa narodili za celú históriu ľudstva pochádzajú zo semena muža.

A samotný Pán k nám prehovára: Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu! Vyrozprávam rozhodnutie Božie. Riekol mi: Ty si môj Syn. Ja som Ťa dnes splodil.

Jeremiáš 23.5 a Izaiáš 11.1 a Genezis 49.10 a Numeri 24.17 a Genezis 28.14 a 21.12 a 26.4 a 22.16,18:

Ježiš sa narodil v židovskej rodine, ktorej korene siahajú až k Abrahámovi: Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Boží – keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ, bude múdro konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine.

Z Izaiho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok.

Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého budú poslúchať národy.

Vyjde hviezda z Jakoba, povstane žezlo z Izraela a v tebe i v tvojom semene budú požehnané všetky rodiny zeme.

Boh riekol Abrahámovi: Tvoje semeno sa bude volať po Izákovi a požehnané budú v Izákovom semene všetky národy zeme.

Prisahám na seba – znie výrok Boží: V tvojom (Abrahámovom) semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.

A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí ako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Mesiáš. (List Galaťanom 3.16)

Micheáš 5.2 a Izaiáš 60.6 a Jeremiáš 31.15 a Hozeáš 11.1:

Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je od pradávna, v časoch večnosti.

Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy. Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé ťavy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a s radosťou budú zvestovať chvály Božie.

Takto hovorí Boh: Hlas počuť v Ráme, nárek a horký plač; Rácheľ plače nad svojimi synmi; nechce sa dať potešiť pre svojich synov, lebo ich niet.

Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho; z Egypta som povolal svojho Syna.

Po návrate z Egypta žil Ježiš v Nazarete. Nazaretský je odvodené od hebrejského slova necer, čo znamená výhonok alebo prútik a tým sa naplnilo proroctvo: Volali Ho Nazaretský.

Keď Herodes videl, že je znevážený od mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Mesiášovi a obetovať mu dary; strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky deti v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol. (Matúš 2.16)

O Jeho službe:

Izaiáš 40.3 a 9.1-2 a 35.5-6 a Žalm Azafov 78.2 a Malachiáš 3.1 a Zachariáš 9.9 a Izaiáš 61.1-2:

Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!

Lebo niet únavy tomu, ktorý jej pôsobí úzkosť. Tam prvého času ľahko doložil svoju ruku na zem Zabulona a na zem Naftaliho, ale posledného ťažko doloží na cestu k moru za Jordánom, na Galileu pohanov.

Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veľké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskvie sa svetlo.

Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá. Lebo na púšti vytrysknú vody a potoky na pustine.

Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.

Hľa, posielam svojho posla, a upraví cestu pred mojou tvárou. A vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, po ktorom túžite.

Hľa, prichádza, hovorí Boh Zástupov. Preveľmi jasaj, dcéra Siona, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalema! Hľa, tvoj kráľ príde k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.

Duch Pána Boha je na mne, pretože ma pomazal Pán, aby som zvestoval pokorným evanjelium; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie žalára, a vyhlásiť rok milosti Pánovej.

A Ján svedčil a hovoril: Videl som Ducha zostupovať z neba ako čo by holubicu a spočinúť na Ňom. A ja som Ho nepoznal, ale Ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, Ten mi povedal:

Na koho uvidíš zostupovať Ducha, a že zostáva na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Svätým Duchom. A ja som videl a svedčil, že to je Ten Syn Boží. (Ján 1.32-34)

Žalm 118.22-23 a Izaiáš 49.6 a 60.3:

Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. Od Boha sa to stalo a je to divné v našich očiach.

Ale teraz povedal Boh, ktorý ma utvoril od života matky sebe za služobníka, aby som priviedol naspäť k nemu Jakoba, a aby mu bol Izrael zhromaždený (a budem oslávený v očiach Božích, a môj Boh bude mojou silou), a riekol:

To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo národom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme.

A národy pôjdu za tvojím svetlom a králi k jasu, ktorý sa bude skvieť nad tebou.

O Jeho utrpení:

Odvtedy – ako bolo Šimonovi Petrovi zjavené od Nebeského Otca, že Ježiš je Mesiáš – začal Ježiš ukazovať (v Písme) svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať zmŕtvych. (Matúš 16.21)

Nasledujúce proroctvá, ktoré hovoria o zrade, skúške, smrti a pochovaní tela Ježiša boli vyrieknuté mnohými prorokmi v rôznom čase v priebehu piatich storočí od roku 1000 po 440 pred nl. a predsa boli všetky do bodky vyplnené počas jedného dňa života Pána Ježiša.

Žalm Dávidov 41.6-10 a Zachariáš 11.12-13 a Žalm Dávidov 109.8:

Moji nepriatelia hovoria zlé o mne. Kedy už vraj zomrie, a zahynie jeho meno?! Ak ma niekto príde navštíviť, daromnosti hovorí, klamstvá si zháňa jeho srdce, vyjde na ulicu a vyrozpráva to. Spolu si šepcú zlé proti mne všetci, ktorí ma nenávidia. Vymýšľajú proti mne, čo by mi bolo zlé.

Hovoria, skaza vraj prišla na neho, a keď už raz leží, viacej nevstane. Ba ešte aj človek, s ktorým som žil v priateľstve a v pokoji, ktorému som dôveroval, ktorý jedol môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne.

A povedal som im: Ak sa vám pozdáva, dajte moju mzdu, ale ak nie, nechajte tak. A odvážili moju mzdu, tridsať strieborných. A Boh mi riekol: Hoď ju ta hrnčiarovi, nádhernú to cenu, ktorou som ocenený od nich. A vezmúc tých tridsať strieborných hodil som to v dome Božom pred hrnčiara.

Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.

Keď Judáš (jeden z dvanástich učeníkov), Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som, zradiac nevinnú krv. Ale oni mu odpovedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec.

Hodil teda strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa; potom išiel a obesil sa. A veľkňazi vzali peniaze a povedali: Nesmieme ich vložiť do chrámovej pokladnice, lebo je to odmena za krv. Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pohrebisko pre cudzincov. (Matúš 27.3-7)

Zachariáš 13.6-7 a Žalm Dávidov 35.11-12 a Izaiáš 53.7 a 50.6:

A keď mu niekto povie: Aké sú to rany na tvojich rukách? riekne: To ma ranili v dome tých, ktorí ma milujú. Meč, zobuď sa na môjho pastiera a na muža, môjho druha, hovorí Boh Zástupov! Bi pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda, a potom zase obrátim svoju ruku na malých.

Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem. Odplácajú mi zlým za dobré; moja duša je opustená.

Mučili Ho, a On ponižujúc sa znášal dobrovoľne a neotvoril svojich úst; vedený bol ako baránok na zabitie a zanemel ako ovca, ktorá zanemie pred tými, ktorí ju strihajú, a neotvoril svojich úst.

Nadstavujem svoj chrbát tým, ktorí ma bijú, a svoje líca tým ktorí mi trhali bradu; neskrývam svojej tváre pred všelijakou potupou a pred opľuvaním.

Žalm Dávidov 22.7-8 a 109.24 a 22.16-17 a Izaiáš 53.12, 3 a Žalm Dávidov 69.5 a 38.12 a 109.25 a 22.18-19 a 69.21-22 a Izaiáš 52.14:

Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a ľuďmi opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia sa mi posmievajú, vyškierajú sa a pokyvujú hlavou.

Kolená sa mi podlamujú od pôstu a moje telo schudlo.

Som rozliaty ako voda; uvoľňujú sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa v mojich vnútornostiach. Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, a ešte ma položíš do prachu smrti. Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.

Preto mu dám podiel medzi veľkými, a s mocnými deliť bude korisť, pretože vylial svoju dušu na smrť a počítaný bol so zločincami, kým On niesol hriech mnohých a prihováral sa za priestupníkov.

Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoc, a ako ten, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si Ho nevážili.

Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia.

Moji milí a priatelia ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blížni stoja zďaleka. A ja som im za potupu; vidia ma, potriasajú hlavou.

Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu lós.

Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom.

Ako sa mnohí zhrozia nad tebou, lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná.

Žalm Dávidov 22.2 a 31.6 a 34.21 a 22.15 a Zachariáš 12.10 a Ámos 8.9 a Izaiáš 53.9:

Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.

Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Bože, Bože silný a verný.

Strežie všetky Jeho kosti; ani jedna z nich nebude zlámaná.

Moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa v mojich vnútornostiach.

A potom obrátia svoj zreteľ ku mne, k tomu, ktorého prebodli.

A stane sa toho dňa, hovorí Pán Boh, že spôsobím to, aby zašlo slnce na poludnie a zatemním zem za jasného dňa.

A dali mu s bezbožnými Jeho hrob i s bohatým, keď zomrel ukrutnou smrťou, On, ktorý nespáchal nijakej neprávosti, ani ľsti nebolo nikdy v jeho ústach.

Daniel 9.25-26:

Sedemdesiat týždňov je vymerané vzhľadom na tvoj ľud a na mesto tvojej svätosti: uzavrieť prestúpenie a zapečatiť hriech, pokryť neprávosť a priviesť spravodlivosť vekov, zapečatiť videnie i proroctvo proroka a pomazať svätyňu svätých.

A vedz a rozumej, že odkedy vyjde slovo navrátiť Izraela a vystaviť Jeruzalem až po pomazaného vojvodu – bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov. A zase bude vystavená ulica a priekopa, a to sa bude diať v úzkosti časov.

A po šesťdesiatich a dvoch týždňoch bude vyťatý Pomazaný, a niet mu. A mesto i svätyňu skazí ľud vojvodu, ktorý príde a jeho koniec bude ako záplava a vojna až do konca, určené pustošenia.

Židia počítali čas podľa týždňo-rokov. Danielovo proroctvo sa stalo v roku 536 pred n.l. v 1. roku Dária, syna Ahasverovho. Počítanie začína od vydania výnosu k obnove mesta, v roku 445 pred n.l. (Nehemiáš 2.1-8) až do roku 32 n.l., kedy vstúpil Mesiáš ako knieža do Jeruzalema. V tomto období má prebehnúť 69 týždňo-rokov.

Podľa Lukáša 3.1 začal Kristus svoju službu v 15. roku cisára Tibéria, ktorý vládol v rokoch 14-37 n.l. teda v roku 29 n.l. Ježišova služba trvala tri roky, v Jánovom evanjeliu je reč o troch Veľkých nociach, ktorých sa Ježiš zúčastnil. 69 týždňo-rokov začalo v období marca/apríla 445 pred n.l. a skončilo marec/apríl 32 n.l.

Prorocký rok trval 360 dní, čo zodpovedá 483 prorockých rokov a 476 rokov podľa bežného kalendára. Ponský pilát pôsobil v Jeruzaleme v rokoch 29-36 n.l. takže 69 týždňo-rokov spadá do obdobia 445 pred n.l. a 29-36 n.l., takže Danielove proroctvá sa týkajú Ježiša Nazaretského.

O Jeho zmŕtvychvstaní a oslávení:

Žalm Dávidov 16.10 a Jonáš 2. a 3. kapitola a Matúš 12.38-42 a Lukáš 11.29-32 a Žalm Dávidov 68.19 a 110.1:

Nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu svätému, aby videl porušenie.

A keď sa k Ježišovi zhromažďovali zástupy, začal hovoriť: Žijeme v zlých časoch, aj ľudia sú zlí. Neprestajne sa domáhajú mimoriadnych znamení z neba, že som naozaj Mesiáš. Ale dám im iba jediné znamenie, ako bolo znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.

A ako sa Jonáš stal znamením pre obyvateľov Ninive, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie, že Ho poslal Boh k tomuto ľudu. Obyvatelia Ninive vystúpia na súde proti vám a odsúdia vás, lebo oni sa na Jonášovo kázanie obrátili k Bohu a zanechali hriešny život. A ten, čo stojí pred vami, je väčší ako Jonáš.

Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými vzbúrencami, aby Boh býval medzi nimi.

Boh riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožie tvojim nohám.

A najvyšší kňaz sa opäť opýtal Ježiša a povedal mu: Prísahou na živého Boha ťa zaväzujem, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, ten Syn Boží?

A Ježiš mu odpovedal:

Ty si povedal.

Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. (Matúš 26.61-62)

Ježiš sa od svojej smrti a zmŕtvychvstania štyridsať dní stretával so svojimi apoštolmi, a mnohorakým spôsobom im dokázal, že naozaj žije, rozprávajúc im o kráľovstve Božom.

Vtedy im dal aj posledné pokyny prostredníctvom Ducha Svätého – prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás, a budete mi svedkami nielen v Jeruzaleme, ale i v celom Judsku, v Samárii a aj po celom svete.

Po týchto slovách sa vzniesol pred ich očami dohora a zastrel Ho oblak. Kým uprene hľadeli ako odchádza, zjavili sa vedľa nich dvaja muži v bielom rúchu, a oslovili ich: Galilejčania, prečo tu stojíte a dívate sa do neba? Ježiš od vás odišiel, ale jedného dňa sa k vám znova vráti.

To sa stalo na Olivovom vrchu, vzdialenom asi štvrť hodiny cesty od Jeruzalema. (Skutky 1.2-3,8-12)

Prorocké predpovede vzťahujúce sa na každého jedného človeka

O postavení človeka:

List Hebrejom 1.1-4 a 2.1-5:

Mnoho ráz a rozličným spôsobom sa Boh oddávna prihováral našim otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám vo svojom Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj veky. On je odblesk Jeho slávy a obraz Jeho podstaty a nesie všetko mocou svojho slova.

A keď nás svojou obeťou očistil od našich hriechov, zaujal najčestnejšie miesto po pravici Božieho majestátu v nebesiach a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil ako oni.

Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli o Mesiášovi, aby nás prúd nestrhol pomimo. Lebo ak už slovo zákona, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý, kto ho prestúpil a neposlúchol, bol spravodlivo potrestaný, ako by sme unikli trestu my, ak odmietneme takú veľkú ponuku záchrany?

Prvý nám ju oznamoval sám Pán a svedčili o nej aj tí, ktorí ju počuli na vlastné uši. Boh sám potvrdzoval ich svedectvo znameniami, zázrakmi a darmi Svätého Ducha, ktoré udeľoval podľa svojej vôle. Budúci svet, o ktorom hovoríme, nepodriadil Boh anjelom, ale Mesiášovi.

O povahe človeka:

Izaiáš 64.6 a List Rimanom 3.23-26:

Všetci sme ako nečistí, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho; vädneme všetci ako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor.

V jednom sú si všetci ľudia rovní: sú hriešnikmi, ktorí pre svoje viny stratili podiel na Božej sláve.

Ale teraz nám Boh vo svojej dobrote daruje to, čo si nik z nás nezaslúžil: vyhlásil nás za nevinných, lebo nás Ježiš vykúpil.

Boh predurčil svojho Syna za obeť zmierenia v Jeho krvi u tých, ktorí veria. Tak preukázal svoju spravodlivosť, aj keď trest za naše hriechy s dlhou zhovievavosťou v znášaní Božom odkladal, teraz ich vložil na Ježiša Mesiáša, ktorý za ne zomrel.

A tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto žije z viery Ježišovej.

O obnove človeka:

List Rimanom 6.23 a List Hebrejom 9.22 a Leviticus 17.11,14 a List Hebrejom 9.27-28 a List Efežanom 2.7 a Ján 3.16-18 a Daniel 12.2:

Odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Mesiášovi Ježišovi.

A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia vín.

Pretože v krvi je život tela – krvou, v ktorej je život, získava sa zmierenie.

A ako je ustanovené ľuďom raz zomrieť, a potom bude Boží súd, tak aj Mesiáš sa raz obetoval, aby vzal na seba hriechy mnohých.

Druhý raz príde už nie preto, aby nás oslobodil od hriechov, ale aby vzal do svojho kráľovstva všetkých, ktorí ho očakávajú, aby v nasledujúcich vekoch ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti v Jeho dobrote voči nám v Mesiášovi Ježišovi.

Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jedinečného Syna, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. Boh svojho Syna neposlal nato, aby svet súdil, ale aby ho zachránil.

Kto v Neho neverí, odsudzuje sám seba na potupu a na večný hnus zavrhnutia, lebo odmieta milosť ponúkanú samotným Bohom.

O živote človeka:

Marek 16.14-16 a List Rimanom 6.3-10:

Keď sa Ježiš naposledy ukázal svojim jedenástim učeníkom, sedeli za stolom, a karhal ich nevieru a tvrdosť ich srdca, že neuverili tým, ktorí ho videli vzkrieseného z mŕtvych.

A potom ich poveril úlohou:

Choďte do celého sveta a všetkým ľuďom oznamujte evanjelium – radostnú správu!

Ten, kto uverí a dá sa pokrstiť v meno Ježiša Mesiáša na odpustenie hriechov, bude zachránený.

Ten, kto neuverí, bude odsúdený.

Alebo či azda neviete, že všetci, ktorí sme sa dali v meno Ježiša Mesiáša pokrstiť, stotožnili sme sa s Jeho smrťou?

V krste sme teda zomreli s Mesiášom a pochovali svoju hriešnu prirodzenosť, aby tak, ako Mesiáš bol vzkriesený slávnou mocou svojho Otca, aj my sme žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sme sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj vo vzkriesení.

A keď vieme, že naše staré ja“ bolo ukrižované spolu s ním a naša hriešna podstata sa tým vyslobodila z nadvlády zla, preto už nemusíme hriechu ďalej slúžiť. Veď ten, kto zomrel, je vyslobodený z moci hriechu.

Keď sme teda svoje ja“ nechali s Mesiášom zomrieť, musí byť zrejmé, že žijeme celkom iný život. Vieme, že Mesiáš vstal z mŕtvych a už nikdy nezomrie. Smrť už nemá nad ním nijakú moc.

Zomrel raz navždy, aby zlomil moc hriechu, a teraz žije v neporušiteľnom spojení s Bohom.

A to isté platí aj pre vás: Buďte mŕtvi pre hriech, a žite pre Boha, ktorý vám prostredníctvom Ježiša Mesiáša daroval nový život.

O skutkoch človeka:

List Rimanom 10.2-3 a Druhý List Korinťanom 5.21 a List Rimanom 10.11,13 a Izaiáš 28.16 a Joel 2.32 a Ján 11.25-26 a Zjavenie 22.12 a Ján 6.28-29 a List Hebrejom 4.14-16 a 3.7-8,12-14:

Áno, sú aj takí, čo nadšene a horlivo chcú slúžiť Bohu, ale nie podľa správneho poznania.

Nepochopili totiž, že Boh na Mesiáša, ktorý sa nikdy nedopustil ničoho zlého, vložil všetok náš hriech a Jeho spravodlivosť preniesol na nás, a tak sme sa v Ňom stali spravodlivosťou Božou.

Namiesto toho si vlastným úsilím chcú získať ospravedlnenie v Božích očiach, a tak sa Božej spravodlivosti vzpierajú.

Veď Písmo hovorí:

Kto verí v Neho, nebude zahanbený.

Lebo každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený.

A Ježiš povedal:

Ja som vzkriesenie i život. Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel.

A kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky. Či veríš tomu, človeče?

A Ježiš hovorí:

Buďte pripravení!

Prídem rýchlo a nečakane a moja odplata je so mnou, ktorou odplatím každému podľa jeho skutkov!

Čo teda máme robiť, aby sme konali skutky Božie, aby sme sa zapáčili Bohu?

Na to už raz Ježiš odpovedal takto:

To je ten skutok Boží, aby ste verili v Jeho Syna, ktorého On poslal.

Keď teda máme takého vznešeného veľkňaza, ktorý vstúpil až pred Božiu tvár, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania viery. On má pochopenie pre naše slabosti, lebo sám musel zápasiť s tým istým pokušením ako aj my, ale hriechu sa nedopustil.

Preto smieme smelo a bez strachu pristupovať rovno k Bohu, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.

Preto nás napomína Svätý Duch:

Dnes, ak počujete Môj hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.

Dávajte si pozor, priatelia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha.

Naopak, povzbudzujme sa navzájom deň čo deň, kým ešte trvá to dnes, aby sa nik z vás oklamaný hriechom nezatvrdil.

Lebo iba ak zostaneme verní až do smrti a zachováme si istotu viery, ktorú môžeme vidieť na Ježišovi, budeme mať účasť na všetkom, čo je Mesiášovo.

O budúcnosti človeka:

Zjavenie 20.4-6, 11-15 a 21.1-7:

A videl som tróny, na ktoré zasadli tí, čo dostali právo súdiť.

Videl som i duše tých, čo boli sťatí pre vernosť Ježišovi a Božiemu slovu, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelo ani na ruku. Tí ožili a kraľovali s Mesiášom tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov.

Šťastní a svätí sú tí, ktorí majú podiel na tomto prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Mesiáša a budú s ním kraľovať tisíc rokov.

A videl som veľký biely trón i toho, čo sedel na ňom.

Pred jeho tvárou unikla zem aj nebo a už nebolo pre nich miesta. A videl som mŕtvych, veľkých aj malých, ako stoja pred trónom.

A otvorili sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, kniha života obetovaného Baránka.

A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, každý podľa svojich skutkov.

A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a jeden každý bol súdený podľa svojich skutkov.

A smrť i peklo boli uvrhnuté do ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A ak sa našiel niekto, kto nebol zapísaný v knihe života, tiež bol uvrhnutý do tohto ohnivého jazera. 

Teda, zbabelým a neverným a ohavným a vrahom a smilníkom a čarodejníkom a modlárom a všetkým luhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.

A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli, a mora už nebolo.

A uvidel som to sväté mesto, nový Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha. Bolo slávnostne vyzdobené ako nevesta, keď ide v ústrety svojmu ženíchovi.

A počul som mohutný hlas od trónu z neba, ktorý hovoril:

Pozri, to je Boží príbytok medzi ľuďmi. Boh bude bývať s nimi; oni budú jeho ľud a On – ich Boh – bude s nimi.

A Boh zotrie každú slzu z ich očí a smrti už viacej nebude ani žalosti, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo prvé sa pominulo.

A ten, ktorý sedel na tróne, povedal:

Pozri, všetko tvorím nové.

Potom dodal:

Napíš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé.

A povedal mi:

Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec.

Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.

Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom.

P.S.:

Prorocké predpovede napísané v Biblii týkajúce sa Mesiáša, sa do bodky naplnili na Ježišovom živote.

To by nás nemalo nechať ľahostajnými a nevšímavými k slovám, ktoré sú napísané v Biblii ohľadne každého jedného človeka, nakoľko i tie sa tiež naplnia do poslednej bodky.

Teda, kto má uši nato, aby počul, nech počuje, že Biblia je jeden konzistentný súbor kníh, ktoré sú životným scenárom samotného Boha k svojmu stvoreniu, v ktorom sa odohráva víťazstvo lásky pravdivého života v Osobe Mesiáša Ježiša, a v ktorom má každý jeden človek svoje osobité vyjadrenie a bytie.