Milan Lehotský

Na fenomén smrti ľudstvo už od svojej kolísky hľadá tú spásonosnú „Ariadninu niť“ a pátra potom, ako ju uchopiť za ten správny koniec. Áno i človek dneška vie vykríknuť otázku, žiaľ len rečnícku: Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tela tejto smrti!? A potom sa opäť pohrúži do virvaru získavania benefitov svojej doby.

Predchádzajúce civilizácie však venovali štúdiu záhrobného života mimoriadnu pozornosť, o čom svedčia dochované sakrálne objekty a samozrejme písomnosti. Jedným z najstarších textov popisujúcich posmrtné stavy je tzv. Egyptská kniha mŕtvych, označujúca staroegyptský súbor: Kapitoly pre vychádzanie do dňa.

Staroegyptské teologické názory vzhľadom k znalostiam o podstate a stvorení sveta, evidentne vychádzajú z odkazu zaniknutej predpotopnej civilizácie, – na ktorej existenciu či samotnú katastrofu nachádzame narážky v „Kapitolách o vychádzaní z hmotného sveta do bezbrehej žiary“ – sú unikátnym svedectvom o nepretržitej línii posolstva k dosiahnutiu večného života, ktorej vyvrcholením sú Knihy Starej a Novej zmluvy súdobého žido-kresťanského svetonázoru.

Teda, chceš zomrieť pripravený?

Alebo potvrdíš pravdivosť výroku:

Väčšine ľudí sa iba raz v živote otvoria oči, a to v hodine smrti. Ale vtedy sa už domáci ponáhľajú zatlačiť ich. /Henry Bordeaux/

Ešte výstižnejšie to pomenoval Ježiš Nazaretský:

Ja som prišiel na súd na tento svet, aby tí, ktorí nevidia: Videli; a tí, ktorí vidia: Boli slepí.

A učenci tej doby sa Ježiša spýtali: Či sme azda aj my slepí?

On im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu. Ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva.

Podľa Egypťanov je všetko v Bohu. Odtrhnutie od Boha je spôsobené vlastným myslením a uzatvorením sa do seba.

A Ježiš Nazaretský kázal evanjelium kráľovstva Božieho a hovoril:

Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Zmeňte svoje zmýšľanie a uverte slovám môjho radostného posolstva! V ňom je moc Božia zachrániť každého, kto verí. V ňom sa prejavuje Božia spravodlivosť z viery vo vieru, ako hovorí Písmo: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.

Podstatou kázania Ježiša Nazaretského je, že Boh nám odhalil svoj tajný zámer, a teraz ho zvestuje všetkým ľuďom – Kristus v nás nádej Božej slávy – ktorý si vo svojej prezieravosti vopred predsavzal: V Kristovi ako v jedinej hlave, zjednotí v stanovený čas všetko čo je na nebi aj čo je na zemi.

Lebo Bohu sa zapáčilo, aby v Ježišovi Kristovi prebývala všetka Jeho plnosť a aby skrze Neho zmieril so sebou všetko a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža. Aj nás, ktorí sme boli kedysi vzdialení od Neho a pre svoje zlé myšlienky a skutky sme boli Jeho nepriateľmi, teraz zmieril Kristovou smrťou v ľudskom tele, aby nás postavil pred seba čistých a bezúhonných, ak pravda zotrváme pevní a stáli vo viere, a ak sa neodkloníme od nádeje evanjelia, ktoré sme počuli a ktoré sa oznamuje každému človeku po celom svete.

Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť svet skrze Krista, ale teraz v čase milosti všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych, a v ktorom nás pre Jeho krvavú obeť zachránil od smrti, a odpustil nám všetky hriechy podľa bohatstva Jeho milosti, v ktorej nás obdaril každou múdrosťou a rozumnosťou.

Teda zo strany Boha je plán spasenia dokonaný. Teraz je rada na každom jednom človeku.

Ako by sme sa teda mali zachovať, aby sme vedeli vyhlásiť s obráteným Saulom z Tarzu – apoštolom Pavlom:

Mne žiť je Kristus a zomrieť zisk?!

Lebo aj Pavol hovorí, že kedysi kráčal spolu s davom a bol ponorený do hriechu, poslúchal satana, veľké knieža mocnosti, čo sa rozprestiera nad svetom a doposiaľ pôsobí v ľuďoch, ktorí sa Bohu vzpierajú.

Áno, práve taký bol aj Pavol. Žil podľa vlastnej vôle, pre svoje vlastné sebecké záujmy podliehal vášňam a nečistým myšlienkam. Bol zlý od počatia, lebo tak ako každý jeden človek, tak aj on sa už narodil so zlou povahou, a preto bol tak ako ostatní vystavený Božiemu hnevu.

Ale Božie milosrdenstvo je veľké. Pre naše hriechy sme boli v Božích očiach mŕtvi. A predsa nás tak veľmi miloval, že spolu s Kristom nám daroval nový život – spasení sme výlučne z Božej milosti. A v Kristovi sme skrze vieru premohli smrť a dedične sme získali miesto v Božom kráľovstve.

Kto iný je tým, kto víťazí nad svetom ako ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží. A my sme zvíťazili nad tým Zlým pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva o moci v Jeho krvi, a nemilovaním svojej duše až do smrti.

Takto chce Boh svojou láskou k nám, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi, ukázať aj pre budúce veky, aká nekonečne veľká je Jeho milosť. Boli sme teda spasení iba z milosti, tým, že sme uverili v Krista. A ani táto viera nepochádza z nás. Je to Boží dar. Spasenie nie je odmena za naše dobré skutky, ktoré konáme. Nik sa nemôže pochváliť, že si ho zaslúžil.

Áno, Boh sám Saulovi z Tarzu daroval nový život prameniaci z Krista, a tým aj schopnosť ako apoštolovi Pavlovi konať dobro, ktoré od každého z nás právom očakáva.

Preto sa nedajme zmiasť zvodcami, čo ustavične brešú ako psy, že máme konať náboženské rituály a liturgické obrady. Božími deťmi nás predsa nerobia ceremónie, ale Duch, v ktorom slúžime Bohu, a chvála toho, čo pre nás urobil Ježiš Kristus. Tým a iba tým sa máme chváliť!

Mnohí však namietajú, že to je príliš jednoduché a snažia sa krvopotne si spasenie zaslúžiť. Nuž, keby Boh od nás vyžadoval určitý rodový pôvod či náboženskú príslušnosť, kto by mohol mať u Neho väčšiu záslužnosť ako Saul z Tarzu?

Veď sa narodil pravoverným židovským rodičom, ktorých rodokmeň siaha až k Benjamínovi, obrezaný bol týždeň po narodení. Navyše bol ako farizej vychovaný tak, aby čo najprísnejšie dodržiaval zákon, a pri prenasledovaní kresťanov bol sotvakto horlivejší ako on. Ak ide o spravodlivosť podľa zákona, nemožno mu teda nič vyčítať.

Ale to všetko, na čom si kedysi zakladal, stratilo pre neho akúkoľvek cenu, keď spoznal Krista. A vôbec, hovorí Pavol:

Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v Ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale majúci spravodlivosť skrze vieru Kristovu – spravodlivosť z Boha, založenú na viere – aby som poznal Jeho i moc Jeho zmŕtvychvstania a mal účasť na Jeho utrpení pripodobniac sa Jeho smrti, ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych.

Nechcem tým o sebe tvrdiť, ďalej hovorí Pavol, že som už dokonalý, to určite nie som. Ale neprestávam o tento cieľ usilovať, kým nebudem taký, akého ma Kristus chce mať. Nie, milí priatelia, ešte nie som taký, ale všetky svoje sily upínam na jediné:

Bez obzerania sa do minulosti ženiem sa dopredu k cieľu, aby som získal nebeskú odmenu – život v Božej sláve. Veď k tomu nás Boh prostredníctvom Ježiša Krista povolal.

Tento Kristus je predstavený aj Vám, a akoby Vás sám Boh napomínal skrze nás, prosíme za Krista:

Zmierte sa s Bohom!

A so všetkou duchovnou múdrosťou, ktorú nám Boh daroval, učíme každého človeka, aby sme Bohu predstavili i Vás ako dokonalého v Kristu Ježišovi.

Držme sa pevne pravdy, ktorú už poznáme. Milí priatelia, vezmime si príklad z Pavla a z ľudí, ktorí žijú ako on. A ak by sme mali ešte nejaké pochybnosti, Boh nám aj to časom objasní.

Chráňme sa tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú Kristovi, ale svojím životom ukazujú, že sú nepriateľmi Kristovho kríža. Ich cesta vedie do zahynutia, zbožňujú len svoje vlastné brucho, pýšia sa tým, za čo by sa mali hanbiť, a myslia iba na to, ako si na svete užívať. Tí svoju dobrú večnosť premrhajú.

Ale naša pravá vlasť je tam, kde je Ježiš Kristus a tešíme sa, že sa k nám odtiaľ vráti, aby premenil naše smrteľné telá a odial ich takou slávou, akou je odiate aj Jeho telo. On je schopný to urobiť, lebo má moc nad všetkým.

Pretože súrodencov spája telo a krv, aj Ježiš sa stal človekom, aby svojou smrťou zlomil moc diabla, ktorý smrťou vládne, a aby tak vyslobodil tých, ktorí sú celý život zotročení strachom zo smrti. A Boží Duch z nás nerobí vystrašených otrokov, ale členov Božej rodiny a dáva nám právo pristupovať k Bohu bez strachu a nazývať Ho svojím Otcom.

Použité pramene: Biblia – Knihy Novej zmluvy