Milan Lehotský

Tak, ako sme dnes svedkami nelichotivého stavu Zeme, kedy sa ľudstvo – čoby v roli správcu a ochrancu prírodného bohatstva modrej planéty – stalo úhlavným agresorom v znečisťovaní pôdy, vody i ovzdušia odpadmi rôzneho druhu až do úrovne hraničiacej s kolapsom samotnej podstaty ekosystému našej domoviny:

Tak, môžeme byť účastní svedectva sami v sebe, ako ľudstvo postmoderného veku precitá z duchovných driemot a začína tušiť skryté súvislosti, o ktorých mali staroveké generácie zjavné porozumenie – nakoľko nám o nich vypovedajú zachované historické pramene: Totiž, že Zem sa stala nielen miestom života pre človeka, ale akoby aj odpadkovým košom závadových duchovných bytostí, ktoré boli z celého univerza zmietnuté na túto planétu resp. do jej bezprostredného okolia.

Teda, ten odpad nahromadený ľudstvom môže predstavovať metaforický obraz duchovnej – zmyslami nerozpoznateľnej skutočnosti, ktorým prozreteľnosť upozorňuje človeka súčasnosti prostredníctvom iniciovania jeho intuície na tieto bytosti odpadnuté od Boha, následne zavrhnuté a zamietnuté na Zem, a ktoré nás budú nemilosrdne okupovať až do času súdu toho veľkého dňa. A pamätajme:

Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo.

Všetko, čo je dnes utajované, vyjde najavo.

Teda, majme na seba pozor, aby sme sa nestali súčasťou toho odpadu, ktorý bude svojho času vykydnutý do bezodnej priepasti, ústie ktorej nie je ukryté nikde inde, než v útrobách našej Zeme, a v ktorej bude týmto odpadnutým bytostiam ubiehať večnosť v stálej potupe a hnuse.

Preto priatelia, nezostaňme umŕtvení vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch, chodiac podľa veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností povetria – ducha to, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti, vystavujúc sa Božiemu hnevu.

Preto priatelia, vyzbrojme sa celou výzbrojou Božou, aby sme mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. Pokorme sa pod mocnú ruku Božiu, a nechajme sa zmocniť v Pánovi – Kristovi a v sile jeho vlády, lebo len tak odoláme tomu zlému, keď sa na nás oborí.

Veď nezápasíme s obyčajnou ľudskou mocou, ale vedieme zápas proti silám neviditeľnej duchovnej ríše, proti mocnostiam zla a tmy, ktoré pôsobia v tomto svete.

Lebo na Zem bol zvrhnutý zvodca celého sveta: veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. A na nebi bol počuť mohutný hlas, ktorý hovoril:

Teraz nastala spása a moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Krista, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom. Preto sa radujte nebesia, aj vy všetci, ktorí máte v nich svoje príbytky!

Beda však tým, ktorí bývajú na zemi a na mori, lebo zostúpil k vám diabol veľmi nazlostený, pretože vie, že mu zostáva málo času.

Ale my sme nad ním zvíťazili, pre:

Krv Baránkovu.

Slovo svojho svedectva o tom, čo Božie slovo hovorí, že Ježišova krv robí pre nás.

Nemilovanie svojej duše tak, aby sme sa zľakli smrti.

Lebo Boh bohatý na milosrdenstvo – pre mnohú svoju lásku, ktorou si nás zamiloval, aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou sme spasení. A skrze vieru sme tak v Kristovi premohli smrť a získali sme miesto v nebesiach – kde je náš domov, aby v nasledujúcich vekoch ukázal Boh, aké nesmierne bohatstvo milosti je v jeho dobrote voči nám v Kristovi Ježišovi.

Epilóg:

Pozri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie!

Pán polámal prút bezbožníkov a žezlo vladárov, toho, ktorý zlostne bil ľudí neprestajnými údermi, podmaňoval v hneve národy neľútostným trápením.

Odpočíva, na pokoji je celá Zem, prepuká jasotom! Ešte aj i jedle a libanonské cédre sa radujú nad tebou:

Odkedy si ľahol, neprišiel hore proti nám, kto by zoťal.

Podsvetie zdola sa vzrušilo pre teba, vyjde v ústrety tvojmu príchodu. Kvôli tebe zobudilo mŕtvych, všetkých mocnárov Zeme, a spôsobilo, že povstali zo svojich trónov všetci králi národov.

Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe:

Aj ty si bez sily ako my, stal si sa nám podobným?!

Do podsvetia je zvrhnutá tvoja pýcha, zvuk tvojich hárf. Tvojou podstielkou je chrobač a červy sú tvojou prikrývkou. Ako si len padol z nebies, jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na Zem, ty, ktorý si porážal národy.

A či nie ty si povedal vo svojom srdci:

Vystúpim do nebies, hore nad hviezdy silného Boha vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu slávnostného zhromaždenia, na najkrajnejšom severe.

Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu.

Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy. Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe:

Vari toto je ten muž, ktorý rozbúril Zem a otriasal kráľovstvá, čo svet obrátil na pustatinu a zrúcal jeho mestá, svojich väzňov neprepúšťal domov?

Všetci králi národov koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome. Ty si však odvrhnutý preč od svojho hrobu ako ohyzdný letorast, odiaty zabitými, prebodnutými mečom, ktorí zostupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mrcina. Nebudeš s nimi spolu v hrobe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj ľud si povraždil. Nikdy až na veky sa nebude spomínať potomstvo zločincov.

Pripravte bitúnok jeho synom pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične územia a nenaplnili svet svojimi mestami, lebo inak povstanem proti nim – znie výrok Pána Zástupov – a vytnem Babylonu meno i čo zostane z neho, syna i vnuka. A obrátim ho v majetok ježov a v močiare, a vymetiem ho ničiacou metlou – znie výrok Pána Zástupov.

Použité pramene:

Percy Collet: Päť a pol dňa v Nebi (str. 73-75)

Ján Zebedea – Boanerges: Zjavenie apoštola Jána, Biblia (kap. 12.9-12)

Pavel Tarzenský: List apoštola Pavla Efezským, Biblia (kap. 2.1-7, 6.10-13)

Izaiáš, syn Ámosov: Kniha proroka Izaiáša, Biblia (kap. 14.4-23)