Milan Lehotský

Životný príbeh Miloša Zemana zadáva námet na precedens, ako pristupovať k výberu a voľbe prezidenta v štátnom zriadení, ktorým je parlamentná republika, a v ktorej má hlava štátu najmä protokolárny či reprezentatívny charakter.

Miloš Zeman po rokoch strávených vo vysokej politike sa hrou osudu ocitol „na samote u lesa“ a niekoľko rokov strávil takpovediac v „bezdomoví“ na Vysočine.

A rádoby sa našiel na ceste muža – metafyzika, majstrovsky popísanej v historickom románe Alexeja Pludeka: Radca veľkých radžov, kde hlavný protagonista (reálna historická osoba) po rokoch strávených vo vládnej správe v prospech krajiny – uvoľní svoje postavenie, opúšťa rodinu a vydáva sa do bezdomovia hľadať oslobodenie od všetkých svetských záujmov a vášní. Po 20 rokoch rozjímania a osobnostného obrodenia sa vracia späť a vladár ho ustanovuje svojim prvým radcom.

A táto úloha prvého radcu v našom politickom systéme vlády by mohla pripadnúť a byť vlastná funkcii prezidenta, s tým, že jedinečným z kvalifikačných benefitov u kandidátov o zastávanie prezidentského postu, by sa podobne ako u dobovej postavy hlavného hrdinu spomenutého románu, stala katarzia osobnosti.

Katarzia osobnosti – atribútmi ktorej sú mlčanlivosť a osamotenie, kontemplovanie a dišputácie – ako cesta vedúca k prežitku uvedomenia si hlbiny bytia a tajomstva človečenstva, k porozumeniu súvislostí doznievajúcich v dejinných poryvoch až po činiteľov súčasnosti a presahujúcich cez velikánov minulosti a ich životných osudov do ľudského rozmeru.

Katarzia ako cesta spejúca k pochopeniu podstaty vecí a existencie.

Hlavou štátu by sa tak stala jasnozrivá osobnosť, prinášajúca múdre vyhlásenia a rady, pohľad ktorej je nezakalený a nezaťažený malichernosťou každodennosti, politickým exhibicionizmom či diplomatickou škrupuľou.

Nuž, hlava je bližšie k nebu ako k zemi … a aj keď sa už pod ťarchou rokov dolu kloní, nie je to snáď aj vyjadrenie pokory a blahosklonnosti.

Nuž, človek je vymodelovaný z prachu zeme, a prach ktorej na nás často lipne viac ako nám je to všetkým milé. Kto je však bez vady, nech prvý hodí kameňom.

Áno, vážme si ľudí, ktorých aj napriek ich slabostiam, prozreteľnosť ponúka vo veku kmeťov – skúsených starcov, ako službu pre národy, Bohemiu nevynímajúc.

A pamätajme, že moc Božia sa dokonáva v ľudskej slabosti, ale najmä:

Počiatkom múdrosti je bázeň pred Bohom,                                                  

a                                                                                                              

poznať milosť Ježiša Krista je rozumnosť.